Na zámere pracoval Spišskonovovešťan Peter Šofranko a spoluautor podobného, úspešného projektu na Skalke pri Kremnici Pavol Rajčan.
Myšlienku podporili aj predstavitelia troch spišských samospráv a ďalší milovníci prírody aj športu.
Realizácia návrhov by podľa nich mohla pomôcť rozvoju regiónu a zároveň odľahčeniu rokliny Suchá Belá, ktorá býva počas letnej turistickej sezóny preplnená. S myšlienkou sa však nestotožňuje Správa Národného parku Slovenský raj.
„Nemyslíme si, že je dobrý nápad vyrábať nové ferraty v dosiaľ nedotknutých územiach v najprísnejšie chránenej A zóne národného parku,“ uviedol pre riaditeľ správy Tomáš Dražil.
Základnou myšlienkou zámeru je využitie potenciálu Letanovského mlyna. Vybudovanie ferrat by však podľa navrhovateľov zámeru prispelo aj k spoznávaniu prírodného bohatstva Slovenského raja.
Prvé návrhy na diskusiu o možnostiach v tejto oblasti boli podané už v minulosti. Správa Národného parku Slovenský raj na pracovnom rokovaní v septembri 2017 podľa primátora mesta Spišská Nová Ves Pavla Bečarika nesúhlasila so žiadnym z predložených návrhov. Napriek tomu pracovali na koncepcii a na možnostiach realizácie nových návrhov.
„Tie sa stretli s pozitívnymi ohlasmi zo strany starostu obce Letanovce Slavomíra Zahornádskeho, starostky obce Spišské Tomášovce Zuzany Nebusovej, zástupcov mesta Spišská Nová Ves, oblastnej a krajskej organizácie cestovného ruchu, tiež vlastníkov a správcov pozemkov,“ informoval Bečarik.
„Z pohľadu ochrany prírody sme ‚na hrane‘ s realizáciou nových zámerov v oblasti turistiky, veď Slovenský raj má najhustejšiu sieť turistických chodníkov spomedzi všetkých národných parkov na Slovensku a v posledných rokoch sa pre rozvoj územia urobilo naozaj veľa,“ argumentoval Dražil za správu národného parku, ktorá je vlastníkom a správcom časti pozemkov. Pripomenul tiež, že v novom návštevnom poriadku pribudli desiatky kilometrov cyklotrás, konských trás či nové areály na skalolezenie.
V súčasnosti existuje ucelený návrh využitia šiestich lokalít v oblasti Letanovského mlyna, v ktorých je možné vybudovať nové náučné chodníky formou zaistených ciest.
„Lokality sú navrhnuté tak, aby návštevníka pri vstupe neodradila zmes technických prvkov a zariadení. Sú navrhnuté s citlivým prístupom k charakteru krajiny a s takmer 100 percentným využitím skalného podkladu, ktorý nepodlieha erózii, neohrozuje susednú flóru,“ uvádza sa v navrhovaných materiáloch.
Podľa nich nie je potrebné budovať nové prístupové chodníky, pretože nové cesty sú navrhnuté tak, aby korešpondovali so súčasnou sieťou turistických chodníkov.
V rámci šiestich navrhovaných trás s náročnosťou A až E sa spomínajú pracovné názvy Kamenný raj, Cesta profesora Hajtsa, Gackova diera, Ihrík, Cesta Kartuziánov a Kláštorná.
Šéf národného parku však naznačil iné potreby pre podporu turizmu a rozvoj Letanovského mlynu. „Privítali by sme skôr iniciatívy na skvalitnenie toho, čím je Slovenský raj známy a prečo nás navštevuje 700-tisíc turistov ročne, a to lepšiu starostlivosť o technické zariadenia, teda rebríky, stúpačky a mostíky, ktoré nie sú zďaleka v ideálnom stave,“ uviedol.
Na mieste bývalej rómskej osady je podľa neho potrebné dobudovať základné turistické zázemie, ako je parkovisko, infocentrum či reštaurácia, a nie novú ferratu. Nesúhlasí ani s tým, že by vytvorenie novej takejto zaistenej cesty odľahčilo roklinu Suchá Belá.
„Kým do roklín a predovšetkým do Suchej Belej chodia bežní turisti, ferraty vyhľadáva pomerne uzavretý, špecifický segment návštevníkov s vyššou zdatnosťou,“ vysvetlil.
V Slovenskom raji sa už jedna ferrata nachádza, otvorená bola v rokline Kyseľ pred tromi rokmi. Ako sa uvádza v materiáloch, nejde však o typickú zaistenú cestu, ale skôr o kvalitne zaistený prechod roklinou. Zástancovia myšlienky ďalšej ferraty tiež poukazujú na to, že je viac ako dve tretiny roka uzavretá.