„Návštevníkov Tatier prevážali malé elektrické vozne čísel 1, 2 a 3 a k nim prívesné č. 11 a 12. Takáto súprava odviezla naraz až 90 cestujúcich. Neskôr, po dokončení trate na Štrbské Pleso a do Tatranskej Lomnice, vznikla sieť železníc, ktorá umožnila veľmi pohodlnú prepravu osôb,“ uviedol prednosta Veterán klubu železníc Poprad Jaroslav Vančo.
Tatranská železnica bola podľa jeho slov jednou z prvých elektrických železníc na našom území vôbec, a v tatranských osadách sa vďaka elektrickej rozvodni, meniarni v Starom Smokovci, mohlo svietiť elektrickým svetlom, čo na rok 1908 znamenalo úžasný pokrok.
Nový dopravný prostriedok priblížil Vysoké Tatry ľuďom žijúcim v podhorí. Predtým ich skúmali pešo, na koňoch a neskôr na kočoch. Práve fiakre sa podľa Vanča stali na dlhú dobu jediným spoľahlivým dopravným prostriedkom.
„Dlho sa hľadal vhodný, dnes by sme povedali masový spôsob dopravy. V roku 1904 začala po spevnenej hradskej ceste fungovať na svete jedinečná medzimestská trolejbusová linka Poprad – Starý Smokovec. Drevené trolejbusy z drážďanskej fabriky boli pomerne ťažkopádne, ale na svoju dobu unikátne. Posádku tvoril motorvodič, pracovník obsluhujúci zberač prúdu a sprievodca. Ten mal práve na starosti cestujúcich, ktorým pomáhal s nástupom, výstupom či batožinou, no aj ich kefou čistil od prachu poľnej cesty,“ opísal prednosta popradského klubu. Občas sa však stávali aj nepríjemné udalosti.
„Zo sťažností možno spomenúť, že počas dažďa, keď bola drevená kostra trolejbusu premočená, cestujúcich nepríjemne elektrizovali prierazy izolácie. Povráva sa, že bodkou za ich trojročnou prevádzkou bola nehoda trolejbusu a koča arcikňažnej Izabely Habsburskej, keď splašené kone prevrátili voz aj s dámou do priekopy,“ dodal.
To už však podľa jeho slov veľmi neprekážalo, pretože bol pripravený projekt spojenia Popradu a Starého Smokovca dômyselnou elektrickou železnicou, ktorá funguje dodnes.
Električka, ktorá vo svojich začiatkoch jazdila cez popradskú mestskú časť Veľká, mala byť určená širokej verejnosti, vo svojich začiatkoch však skôr slúžila vyšším vrstvám obyvateľstva, čo dokazujú aj dobové fotografie.
Výlet do Tatier bol na začiatku storočia spoločenskou udalosťou, dámy prichádzali v klobúkoch a so slnečníkmi, páni vo fraku. Cestu z podhoria si nemohol dovoliť každý.
„Cestovné na novootvorenej trati stálo na trase Poprad – Veľká 30 halierov. Do Veľkého Slavkova stála cesta 50 halierov, na konečnú v Starom Smokovci dve koruny. V zime boli lístky o 50 halierov drahšie. Pre porovnanie vtedajších cien je dobré spomenúť, že celodenná mzda robotníka, ktorý ťažko pracoval na stavbe železnice, predstavovala dve koruny,“ opísal prednosta veterán klubu.
Okrem každodenných cestujúcich električka v minulosti prepravovala aj stavebný materiál, uhlie, potraviny, zvážala vyťažené drevo z tatranských lesov, či prepravovala poštu.
„Napriek tomu, že jedným z dôvodov budovania tatranských železníc bolo okrem prepravy cestujúcich aj zásobovanie hotelov a chát tovarmi, v súčasnosti sa tieto železnice využívajú výhradne na prepravu osôb,“ skonštatoval Michal Lukáč, hovorca Železníc Slovenskej republiky, ktoré správu TEŽ prevzali v roku 1992.
Rovnako postupom času zanikla na tatranských železniciach aj vlaková pošta, ktorá v čase svojej najväčšej slávy využívala samostatné poštové vlaky.
Za posledné storočie sa však doprava do Tatier zmenila vo viacerých oblastiach. „Zmenili sa používané koľajové vozidlá z elektrických motorových vozňov s prívesnými vozňami na ucelené elektrické jednotky, ktoré mali väčšiu kapacitu, boli pohodlnejšie a rýchlejšie. Rovnako sa zmenilo umiestnenie stanice na Štrbskom Plese, ktorá bola presťahovaná od samotného plesa nižšie a tiež umiestnenie zaústenia tatranských železníc v Poprade,“ doplnil Kováč.
V súvislosti s Majstrovstvami sveta v lyžovaní v roku 1970 bola obnovená prevádzka na ozubnicovej železnici na trase Štrba – Štrbské Pleso, ktorá bola pôvodne prevádzkovaná v rokoch 1896 až 1932. Ešte pred nimi TEŽ prešli veľkou rekonštrukciou.
Viaceré práce majú za sebou aj v posledných rokoch, v rámci ktorých Železnice SR preinvestovali takmer 2 milióny eur.
Už začiatkom budúceho roka sa bude podľa Lukáča spracovávať investičný plán ŽSR na obdobie 2020 až 2023. V súčasnosti majú TEŽ spolu so zubačkou 40 kilometrov tratí a 22 staníc a zastávok.
Aj vozový park čaká v nasledujúcich rokoch obnova. Železničná spoločnosť Slovensko plánuje nasadiť na ozubnicovej železnici Štrba – Štrbské Pleso a na Tatranských elektrických železniciach päť nových ozubnicových jednotiek a jeden multifunkčný rušeň. Dodá ich švajčiarska spoločnosť Stadler Bussnang AG za 38,8 milióna eur bez DPH.