Slovensko má až 9 národných parkov, najmenší má rozlohu iba 37,5 km2

Ochrana prírody nadradená nad všetky ostatné záujmy a činnosti - to je hlavná vlastnosť národných parkov. Na Slovensku máme takýchto významných území hneď niekoľko, celkovo tvoria 6,5 percenta nášho územia.

23.03.2021 07:00
debata

Nápad, že by nejaké významné územie malo dostať osobitný štatút a ochranu, skrsol začiatkom 19. storočia v hlave anglického básnika Williama Wordswortha, ktorý sa nadchýnal nad Jazernou oblasťou (Lake District) v severozápadnom Anglicku.

Aj v Amerike sa o čomsi podobnom začalo uvažovať v rovnakom čase. Maliar George Catlin počas svojich ciest po západe začal uvažovať o budúcnosti Indiánov a možnostiach uchovania prírodných krás. V roku 1832 napísal, že by ich možno mohol uchovať nejaký rozsiahly štátny ochranný program.

Základy prvých národných parkov vznikli 30. júna 1864, keď prezident Abraham Lincoln nariadil, aby sa Yosemite Valley a Mariposký háj (Mariposa Grove) sekvojovcov obrovských (jadro budúceho svetoznámeho Yosemitského národného parku) v Kalifornii využívali na rekreáciu a miesto výletov, a nik si ho nebude môcť privlastniť.

Yosemity sa nakoniec stali národným parkom až 1. októbra 1890. Predbehol ich Yellowstone, ktorý bol v roku 1872 založený ako prvý skutočný národný park sveta.

Myšlienka vzácnych chránených území sa šírila po svete, nasledovali Kráľovský národný park v Austrálii (1879), Národný park Banff (Rocky Mountain) v Kanade (1887). V Európe vznikol prvý národný park v roku 1910 vo Švédsku. Ochrane prírody a vytváraniu turisticky príťažlivých oblastí sa štáty začali viac venovať najmä po druhej svetovej vojne.

Najväčší a najmenší

Najstarším a zároveň najväčším národným parkom na Slovensku je Tatranský národný park. Vznikol 1. januára 1949 a jeho rozloha je 738 km2 a jeho ochranné pásmo 307 km2, dokopy teda 1 045 km2.

O päť rokov neskôr sa vytvoril národný park aj na poľskej strane Tatier. Spolu s poľským Tatrzańskim Parkom Narodowym sú Vysoké Tatry od roku 1993 Biosférickou rezerváciou UNESCO.

Rastú tu vzácne horské a vysokohorské rastliny – kosodrevina či plesnivec alpínsky. Svoje teritórium tu má orol skalný, medveď hnedý, kamzík vrchovský tatranský aj svišť tatranský.

TANAP láka turistov 600 kilometrami chodníkov a 16 označenými a udržiavanými cyklistickými chodníkmi. Okrem horských gigantov sa tu nachádzajú aj hlboké plesá, je ich tu viac ako stovka. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies je Veľké Hincovo pleso.

Dvoma najmladšími slovenskými národnými parkmi sú Národný park Slovenský kras a Národný park Veľká Fatra. Oba vznikli v roku 2002 a rozlohou patria k tým väčším.

Naopak, najmenší z našich parkov je Pieninský národný park. Existuje od roku 1967, v roku 1997 sa ešte menili jeho hranice. Nájdeme ho v západných Pieninách, neďaleko hranice s Poľskom. Jeho rozloha je 37,5 km² a ochranné pásmo 224,44 km².

Na PIENAP nedajú dopustiť najmä milovníci raftingu a dobrodružstva na vode, ktoré ponúka prielom rieky Dunajec. Tradície a zvyky uchováva známa obec Červený Kláštor, ktorá tiež ponúka kúpeľné služby.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #národný park