„Pri zbere maku kombajnom vznikajú jednak veľké straty, ale predovšetkým pri mlátení narúša semienka, a tie časom pri skladovaní zhorknú. Horkosť z nich sa potom rozšíri aj na ostatný mak, funguje to podobne, ako keď mak pomeliete, tiež o pár dní zhorkne,“ ozrejmil Božidár s tým, že zber úrody z desaťhektárovej výmery tak vykonáva približne 30 ľudí počas dvoch až troch týždňov. Takto zbieraný mak si však svoje chuťové vlastnosti zachová najmenej dva roky.
Rozhodnutie vyčleniť kedysi bežnej poľnohospodárskej plodine pred tromi rokmi časť obhospodarovanej pôdy a rozšíriť tak repertoár pestovaných plodín roľník neľutuje ani napriek potrebným povoleniam pre obsah ópia v nedozretých makoviciach či poznaniu, že vedomosť o pestovaní maku musí získať samoštúdiom a vlastnými skúsenosťami.
„Prvý rok to bolo ťažšie, teraz je o to dosť záujem, až som z toho prekvapený, ako to ľudia kupujú. Každým rokom sejeme viac,“ zhodnotil svoje doterajšie skúsenosti s tým, že vo výraznom zvýšení výmery maku mu bráni potreba nechať po ňom pôdu niekoľko rokov „oddýchnuť“.
Pestovanie si tiež vyžaduje správnu hĺbku a načasovanie sejby, čo pri jarných odrodách znamená skoro na jar, keď je ešte pôda premočená od snehu, a tiež dostatočné množstvo hnojiva.
Zvýšený odbyt pociťuje Božidár pri svojom predaji z dvora aj pred Vianocami, keďže opekance, na východnom Slovensku známe ako „bobaľky“, s makom sú v regióne neodmysliteľnou súčasťou štedrovečernej večere.
Podvihorlatský mak i preto zaradili do ponuky podujatia Poloniny pod stromčekom, ktorým nezisková organizácia Aevis v predvianočnom období podporuje miestnych výrobcov a remeselníkov v rámci budovania destinačnej značky Poloniny neskutočne skutočné.
Čítajte viac Zima v Maroku: Dedinu v africkom Atlase zasypal sneh, pozrite sa, ako to zvláda