S Roháčskymi plesami sa spája aj legenda. Je o žene, ktorej Poludnica postupne zobrala muža a dvoch synov. Sedela a plakala nad ich hrobmi až kým sa nepremenila na žulovú horu – Plačlivé, po ktorej stekali slzy a tak naplnili plesá.
Náučný chodník okolo Roháčskych plies patrí k najkrajším a najpopulárnejším túram v Západných Tatrách. Celodenný stredne náročný výlet môžu absolvovať aj rodiny s deťmi. Informačné tabule podávajú správy o živočíchoch či rastlinách, ktoré rastú pri chodníku alebo sú skryté na vzdialenejších miestach. Vysvetľujú a opisujú vznik plies ľadovcovou činnosťou.
Autom sa návštevníci dostanú na parkovisko pri Zverovke, odkiaľ sa po asfaltovej ceste cez Roháčsku dolinu ide k rázcestiu Adamcuľa. Ján Hoľma, strážca z Tatranského národného parku, odporúča pokračovať k Ťatliakovej chate, kde sa nachádza Ťatliakove jazero. Po tejto trase od rázcestia v Smutnej doline pokračuje náučný chodník Roháčske plesá od prvého až k štvrtému plesu, ale trasa sa dá absolvovať aj v opačnom smere stúpaním od Roháčskeho vodopádu cez Spálenú dolinu a umožňuje spoznať plesá v opačnom poradí. Po trase je aj úplne maličké – Opálové pliesko vynikajúce zeleným sfarbením.
Plesá nemajú názvy, označujú sa len podľa polohy. Prvé, teda dolné je najväčšie. Horné alebo štvrté je v najvyššie položenom bode náučného chodníka 1 718 metrov nad morom a zároveň najhlbšie – 8,10 metra. Druhé a tretie sú tesne nad sebou. Rastie v nich vzácna rastlina ježohlav úzkolistý.
,,Žijú tam dva druhy mlokov – karpatský a vrchovský. Vždy na jar, keď sa roztopí ľad v Roháčskych plesách, priletia páry kačíc, ktoré tam vyvedú aj mladé. V týchto vysokohorských podmienkach prežívajú najmä vďaka tomu, že ich tam prikrmujú turisti," hovorí Hoľma.
V oblasti možno podľa šéfa Tatranského národného parku Pavla Majka pozorovať viaceré vzácne živočíchy, ale treba si privstať a na túru vyraziť skoro ráno. ,,Pozornému turistovi s ďalekohľadom chodník ponúka zaujímavé výhľady do rôznych bočných doliniek, kde je možné vidieť pasúce sa kamzíky a pobehovať svište," hovorí Majko. Ak bude mať turista šťastie, uvidí loviť orla.
Turistická trasa vedie aj hlavným hrebeňom Západných Tatier, tieto vysokohorské túry sú však oveľa náročnejšie. Je možné prejsť od Ťatliakovho jazierka cez Zábrat, Rákoň, Volovec na Ostrý Roháč a Plačlivé do Smutného sedla. Takisto prechod cez Tri kopy, Hrubú kopu a Baníkov sa odporúča najmä za pekného počasia. Hrebeňové túry ponúkajú nádherné výhľady na Vysoké i Poľské Tatry, Chočské vrchy, liptovskú i oravskú krajinu.
Kedysi vyhľadávali Roháče najmä lyžiari, no v poslednom čase lákajú čoraz viac turistov aj v lete. ,,Prichádza veľa návštevníkov zo zahraničia – z Izraela, Litvy, Nemecka, Francúzska, Anglicka. Prídu s bedekrom a navštívia miesta, o ktorých sa dočítajú, a my im samozrejme odporučíme ďalšie, aby si pobyt u nás predĺžili," hovorí Alžbeta Železníková z Turisticko-informačnej kancelárie v Zuberci.
Tipy na ďalšie výlety
- prechod cez Sivý vrch (1 805 m) – prvý vrch zo západu Západných Tatier s výnimočným skalným mestom
- Múzeum oravskej dediny Zuberec – Brestová – skanzen s typickými oravskými stavbami, okrem klasických prehliadok je počas prázdnin vždy v stredu a nedeľu pripravený program s ukážkami remeselnej výroby
- Vápenka pri Zuberci – stará vápenná pec, v ktorej sa pálilo vápno, vedľa je horolezecká stena
- Františkova Huta – stavba z roku 1836 na ceste medzi Podbielom a Zubercom, kde sa spracovávala železná ruda
- Bobrova raľa v Podbieli – zachovaná zástavba dreveníc a hospodárskych dvorov, najväčší zachovaný komplex pôvodnej ľudovej architektúry v strednej Európe
- plte na Orave – vyhliadková plavba starootcovskou plťou po rieke Orava popod skalné bralo Oravského hradu
- kúpanie v akvaparkoch Oravice, Bešeňová, Tatralandia