Najväčšie stredisko v horskom masíve Jura na východe krajiny tým u verejnosti vyvolalo vlnu nespokojnosti. Petícia proti uzavretiu časti strediska už nazbierala takmer 4000 podpisov, uviedla agentúra AFP.
„Je to tvrdá rana pre obchodníkov na Piquemiette i pre milovníkov lyžovania. Vo finále toto rozhodnutie ohrozuje turistickú budúcnosť a pracovné miesta v celom stredisku,“ píše sa v petícii.
Tá tiež tvrdí, že o zatvorení časti strediska rozhodla regionálna samospráva bez toho, aby vopred varovala zamestnancov a prevádzkovateľov podnikov napojených na areál.
Métabief leží v nadmorskej výške 890 až 1420 metrov a ponúka 40 kilometrov zjazdoviek.
V posledných štyroch rokoch sa tam ale dôslednejšie orientovali na letnú prevádzku s trasami pre horské bicykle a ďalšie aktivity.
Nové smerovanie, vynútené zmenou klímy, samospráva chváli.
Vedenie areálu uviedlo, že rozhodnutie zatvoriť časť areálu si vynútili okolnosti posledných rokov, hlavne zvýšenie nákladov na energie o 400 percent.
Ďalším dôvodom sú čoraz menšie snehové zrážky. Tretina areálu, ktorú čaká uzavretie, je najstaršia zo všetkých a najzložitejšia na údržbu.
Lyžiarov tam vozia 40 rokov staré vleky a lanovky, zabezpečujú len 20 percent všetkých jázd v stredisku.
Zatváranie lyžiarskych stredísk kvôli klimatickým zmenám
Lyžiarske strediská po celej Európe čelia vážnym výzvam, ktoré spôsobujú klimatické zmeny, nedostatok snehu a vysoké náklady na prevádzku.
Najmä v Alpách, kde sú nižšie položené strediská stále viac zasiahnuté teplejšími zimami, dochádza k zatváraniu alebo zmenšovaniu lyžiarskych areálov.
V Rakúsku niektoré menšie strediská, ktoré sa kedysi spoliehali na prirodzený sneh, už nedokážu udržať ziskovú prevádzku. Regióny ako Semmering sa často spoliehajú na umelé zasnežovanie, čo dramaticky zvyšuje náklady. Aj keď niektoré oblasti investovali do technológií na výrobu snehu, rastúce teploty a nedostatok vody znamenajú, že to nemusí byť dlhodobé riešenie.
Vo Švajčiarsku, strediská v nižších nadmorských výškach, ako napríklad Savognin, čelia zatváraniu z dôvodu zvyšujúcich sa nákladov a nedostatku turistov. Predpokladá sa, že do roku 2050 stratí až 50 % švajčiarskych stredísk spoľahlivú snehovú pokrývku.
Aj vo Francúzsku majú problém. Strediská v Pyrenejách či nižšie časti Álp sú nútené znižovať svoje prevádzky alebo sa preorientovať na letné aktivity. Napríklad stredisko Abondance v Savojských Alpách ukončilo lyžiarsku prevádzku už v roku 2007 kvôli vysokým nákladom a nízkym snehovým podmienkam.
Klimatické zmeny tlačia lyžiarske destinácie k adaptácii, investíciám do technológií, alebo k prechodu na iné formy cestovného ruchu, ako sú turistika či wellness služby.
Čítajte viac Austrálske Alpy majú viac snehu ako švajčiarske Alpy. Ako je to možné? 
Čítajte viac Gotthardský tunel: Najdlhší tunel sveta má 57 kilometrov, stavali ho 17 rokov. Tiahne sa popod Alpy 
Čítajte viac Alpy majú novú atrakciu. Najvyššie položený visutý most v Európe