Aký je pohľad na svet z jeho najvyššieho bodu? Podľa Lenky predovšetkým veľmi rýchly. „Človek si to nejako extrémne neuvedomí, pretože rieši oveľa podstatnejšie veci ako výhľady. Ale v tých pár sekundách, keď sa obzrie vôkol, má pocit, že je naozaj veľmi vysoko,“ spomína. S odstupom času u nej prevláda pocit neskutočna: či sa výstup na strechu sveta vôbec odohral, alebo bol len snom.
Pri otázke, či je ťažšie vyjsť na Everest, prebehnúť z Košíc do Bratislavy, alebo 880 kilometrov Pyrenejami, má jasnú odpoveď: „V daný moment je vždy tá vec najťažšia. Niekedy je najzložitejšie nezastaviť a pokračovať.“
Paradoxne, hoci ju svet vníma cez extrémne výkony, ona sama hľadá odvahu v každodennosti. „Niekedy je najťažšie fungovať v bežných veciach. Na expedícii je cieľ jasný, ale v bežnom živote je výzvou zvládať všetko s nadhľadom a nerozčuľovať sa nad hlúposťami. Niekedy je najväčšou výzvou život samotný,“ dodáva žena, ktorej strach naháňa skôr smerovanie Slovenska. „Či tu máme šancu vychovávať detí a žiť šťastne všetci.“
Masový turizmus v Himalájach a vodopád vo výške 6500 m
Pobyt v Himalájach jej otvoril oči aj v otázkach ekológie a klimatických zmien. Hory sa pred očami horolezcov menia rekordným tempom. „Videli sme tiecť vodopád vo výške 6 500 metrov, čo je miesto, ktoré by malo byť za normálnych okolností úplne zamrznuté,“ hovorí o extrémnych teplotách v horách. Topenie „večného ľadu“ spôsobuje, že skaly sú v neustálom pohybe, čo robí výstupy nebezpečnejšími kvôli padajúcim kameňom.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Kriticky vníma aj masový turizmus, hoci ho nezavrhuje. Čo si myslí o fotkách radov horolezcov pod vrcholom Everestu? „Častokrát je to len taká senzácia, že keď vznikne fotka más, logicky obletí celý svet. Vždy je to trochu vytrhnuté z kontextu. Nik sa nepýta, prečo sa tam zhromaždilo naraz toľko ľudí. Ale nie celý Everest je jeden veľký rad. V Himalájach je stále toľko neuveriteľných údolí, kam v živote ľudská noha nevkročila…“
Napriek obrazom preplnených hôr však Poláčková verí v individuálnu zodpovednosť. Aj s manželom Janom, ktorý s ňou na vrcholy hôr lezie, si dávajú extrémne záležať na tom, aby po nich ostávala príroda rovnaká, do akej prišli. „Tieto pravidlá sú pre nás posvätné. A bolo by skvelé, keby sa takto správal každý jeden človek. Čo do hôr doniesol, z nich aj vzal a nič, čo tam nepatrí, v nich nenechával.“
Pozrite si aj reláciu Pravda o klíme s Lenkou Poláčkovou – na webe ta3.
