Každoročne v januári sa malebná dedinka Mürren premení na arénu, v ktorej takmer dve tisícky odvážlivcov čelia trati, ktorá nikoho nešetrí. Tento legendárny zjazd, založený ešte v roku 1928 skupinou britských nadšencov, je pre amatérskych lyžiarov tým, čím je pre cyklistov Tour de France. Je to skúška charakteru, techniky a najmä fyzickej odolnosti, o čom svedčí aj fakt, že počet štartujúcich museli organizátori z bezpečnostných dôvodov zastaviť na čísle 1 850, hoci záujemcov je vždy mnohonásobne viac.
Samotný štart sa nachádza v mrazivých výšinách tesne pod vrcholom Schilthorn vo výške 2 970 metrov nad morom. Odtiaľ sa lyžiari vrhajú do nekonečného klesania, ktoré končí až hlboko v údolí v Lauterbrunnene. Celá trať meria neuveriteľných pätnásť kilometrov a pretekári počas nej prekonajú vertikálny pokles presahujúci dva kilometre. Kým profesionálne zjazdy Svetového pohára trvajú zvyčajne niečo cez dve minúty, tu sa bojuje o čas v úplne inom rozmere. Elitní amatéri dokážu toto „pekelné“ klesanie zvládnuť za pätnásť minút, no pre bežného smrteľníka ide o polhodinový až štyridsaťminútový zápas s vlastným telom.
Názov Inferno však nie je odvodený len od dĺžky trate. Skutočné peklo prichádza v momentoch, ktoré by ste na klasickom zjazde nečakali. Trasa je totiž členitá a zahŕňa aj rovinaté úseky či dokonca krátke, no o to bolestivejšie stúpania. Legendárny úsek Kanonenrohr je miestom, kde sa láme chlieb. Práve tu, keď sú stehná v plameňoch a pľúca pália od nedostatku kyslíka, musia lyžiari začať zúfalo pracovať palicami a odrážať sa nohami, aby si udržali drahocennú rýchlosť. Práve tento kontrast medzi strmým letom nadol a fyzickou drinou na rovinách robí z podujatia unikátny športový fenomén.
Napriek drsnej povahe trate je atmosféra v cieli a v uliciach Mürrenu priam euforická. Počas štyroch dní sa dedina bez áut zmení na jednu veľkú rodinu, kde sa pri domácom syre a miestnych špecialitách delia o zážitky víťazi aj tí, ktorí prišli do cieľa na pokraji síl. Hoci sú preteky určené amatérom, ich organizácia a prestíž si nezadajú s profesionálnymi podujatiami. Vyhrať niektorú z kategórií v Inferne znamená zapísať sa do histórie alpského lyžovania, no pre väčšinu je najväčšou trofejou samotný fakt, že dokázali skrotiť túto nekonečnú bielu stenu a prežiť svoju vlastnú jazdu do pekla a späť.
