Sociálnymi sieťami nedávno opäť preletelo dramatické video, ktoré zachytáva horskú záchrannú akciu. Realita tohto staršieho, no mrazivého incidentu, odkrýva dôležité fakty o bezpečnosti v lyžiarskych strediskách.
Zábery, ktoré sa objavili na internete, zachytávajú moment, keď si 8-ročný chlapec musel odopnúť lyže a skočiť do pripravenej záchrannej plachty, ktorú dole držalo napnutnú osem chlapov. Následne dospelí lyžiari, uväznení na tej istej sedačke, museli nabrať odvahu, odopnúť lyže a skočiť z výšky približne šiestich metrov do plachty, ktorú držali záchranári a dobrovoľníci. Hoci video pôsobí ako z akčného filmu, odborníci upozorňujú, že skok do plachty je až krajným riešením v extrémnych situáciách.
Protokol v oblakoch: Ako prebieha profesionálna evakuácia?
Podľa údajov National Ski Areas Association (NSAA) sú technické poruchy lanoviek vyžadujúce evakuáciu mimoriadne vzácne, no strediská na ne musia byť pripravené. Štandardný postup evakuácie, ktorý definujú bezpečnostné smernice, sa výrazne líši od toho, čo vidíme vo virálnych videách na internete. Záchranné tímy zvyčajne využívajú systém kladiek a postrojov. Záchranár sa vyšplhá na podperu, spustí sa po lane k sedačke a jednotlivých lyžiarov bezpečne spustí na zem pomocou lezeckej techniky a istenia.
Napriek tomu, že sa ročne odohrajú stovky incidentov spojených s prevádzkou lanoviek, väčšina z nich je banálna a vyrieši sa v priebehu minút. Incident zachytený na videu však vyvolal vášnivú debatu o bezpečnosti. Diskusie pod príspevkami zaplavili správy od profesionálnych vlekárov, ktorí zdôrazňujú, že skok z výšky asi 6 metrov predstavuje obrovské riziko zranenia chrbtice aj pri dopade do snehu či plachty.
Zlaté pravidlá pre uväznených lyžiarov
Ak by ste sa niekedy ocitli v situácii, že sa lanovka zastaví na dlhší čas, experti radia zachovať chladnú hlavu. Portál Ski Magazine odporúča nikdy sa nepokúšať o vlastnú záchranu skokom, pokiaľ k tomu nie ste priamo vyzvaní záchrannými zložkami. Moderné sedačky sú navrhnuté tak, aby vydržali aj extrémne výkyvy počasia, a najbezpečnejším miestom je práve vaše sedadlo s uzavretou bezpečnostnou zábranou.
Ako sú na tom s bezpečnosťou slovenské lyžiarske strediská?
Bezpečnosť na slovenských horách je ostro sledovanou témou, najmä po začiatku zimnej sezóny 2025/2026. Na Slovensku podliehajú všetky lanové dráhy prísnemu zákonnému dozoru, ktorý vykonáva Dopravný úrad v súčinnosti s technickými inšpekciami.
Tu je aktuálny prehľad toho, ako prebiehajú previerky a ktoré strediská patria k lídrom v bezpečnosti:
Prísne kontroly pred sezónou 2025/2026
Každé zariadenie na Slovensku musí pred spustením do zimnej prevádzky absolvovať tzv. odbornú prehliadku a odbornú skúšku (OPOS). Podľa technických noriem sa preveruje nielen mechanický stav (laná, kladky, brzdy), ale aj elektronické zabezpečovacie systémy, ktoré by mali lanovku automaticky zastaviť pri najmenšej výchylke lana.
V poslednom roku prešli najmodernejšími bezpečnostnými auditmi najmä veľké strediská:
- Jasná (Nízke Tatry): Ako najväčšie stredisko disponuje najmodernejšou technológiou (napr. vetruodolné systémy Funitel). Pravidelne tu prebiehajú súčinnostné cvičenia s Horskou záchrannou službou (HZS) zamerané práve na evakuáciu osôb z lanoviek pomocou lezeckej techniky.
- Vysoké Tatry (Tatranská Lomnica a Štrbské Pleso): Tieto strediská prešli v roku 2025 komplexnou revíziou nosných lán a brzdných systémov pod dohľadom medzinárodných certifikačných autorít.
- Park Snow Donovaly: Stredisko investovalo do automatizovaných systémov kontroly nástupu detí, aby sa predišlo incidentom podobným tomu z vášho videa.
Čo sa kontroluje pri „bezpečnostnej previerke“?
- Magnetická defektoskopia lán: Špeciálne zariadenie hľadá vnútorné poškodenia oceľových drôtov v lane, ktoré nie sú viditeľné voľným okom.
- Skúšky núdzového brzdenia: Lanovka sa naloží záťažou a testuje sa, či dokáže bezpečne zastaviť aj pri výpadku elektriny alebo poruche motora.
- Cvičenie evakuácie: Podľa metodiky HZS musí byť personál schopný evakuovať celú trasu lanovky do stanoveného časového limitu (zvyčajne do 2 až 3 hodín v závislosti od podmienok).
Ako správne zaistiť dieťa na sedačke?
Väčšina moderných lanoviek na Slovensku (napríklad v Jasnej alebo na Donovaloch) je vybavená tzv. Kid-stop systémom alebo nášľapnými zábranami. Tu je postup pre maximálnu bezpečnosť:
- Pri nastupovaní: Dieťa držte za ruku alebo pod pazuchou. Uistite sa, že si sadlo dostatočne hlboko do sedadla.
- Zábrana (hrazda): Sklápajte ju až vtedy, keď všetci bezpečne sedia. Mnohé moderné lanovky majú zábranu, ktorá sa uzamkne automaticky a otvorí sa až v cieľovej stanici.
- Počas jazdy: Dieťa sa nesmie nakláňať dopredu pod hrazdu. Ak má lanovka stredovú opierku (medzi nohami), uistite sa, že ju má dieťa medzi nohami – to je kľúčový prvok, ktorý bráni skĺznutiu, ktoré bolo vidieť v spomínanom videu.
Slovenské strediská sú v rámci bezpečnosti lanoviek na špičkovej európskej úrovni, pričom počet vážnych technických zlyhaní je vďaka prísnej legislatíve dlhodobo blízky nule.
Záchranári v akcii: Pozrite sa, ako prebieha evakuácia z lanovky a kde ju uvidíte naživo
Ak vás fascinuje práca Horskej záchrannej služby (HZS) a technické detaily, ktoré zabezpečujú stabilitu lanoviek aj v orkáne, najbližšie týždne ponúkajú v slovenských horách hneď niekoľko zaujímavých príležitostí.
Kedy uvidíte cvičenia HZS naživo?
Horská služba v spolupráci so strediskami vykonáva metodické cvičenia pravidelne, aby záchranári zostali v kondícii aj počas ostrej sezóny. Podľa predbežného harmonogramu výcvikov pre zimnú sezónu 2026 sa v regióne Nízkych Tatier plánujú nasledujúce ukážky pre verejnosť a súčinnostné cvičenia:
- Jasná – Biela Púť: Koncom januára sa tradične koná Deň hrdinov, kde záchranári predvádzajú evakuáciu zo sedačkovej lanovky priamo pred zrakmi lyžiarov.
- Chopok Juh – Kosodrevina: Vo februári prebiehajú špeciálne cvičenia zamerané na záchranu z kabínkovej lanovky v náročnom teréne, kde je prístup k podperám limitovaný.
Tip: Presné termíny zvyčajne strediská oznamujú na svojich sociálnych sieťach (napr. Jasná Nízke Tatry) 2–3 dni vopred, keďže ich konanie závisí od priaznivého počasia.
Technický unikát na Chopku: Prečo vietor lanovku Funitel nezastaví?
Spomínali sme bezpečnosť na južnej strane Chopku, kde sú poveternostné podmienky často extrémne. Práve tu premáva technický skvost – lanovka systému Funitel.
Prečo je taká bezpečná?
- Dvojlanový systém: Na rozdiel od bežných kabínok, ktoré visia na jednom lane, je Funitel uchytený na dvoch lanách, ktoré sú od seba vzdialené viac ako šírka samotnej kabíny. To mu dodáva extrémnu stabilitu.
- Odolnosť voči vetru: Kým bežné lanovky sa z bezpečnostných dôvodov odstavujú pri vetre nad 60 km/h, Funitel na Chopku dokáže bezpečne premávať aj pri nárazoch vetra do 120 km/h.
- Bezpečnostné senzory: Sú umiestnené na kladkových batériách (“kolieska” na podperách). „Keď fúka bočný vietor, môže byť až taký veľký, že vykoľají lano z kladiek a nie je možné použiť núdzový pohon (naftový),“ vysvetľuje Tomáš Fried zo spoločnosti Doppelmayr. Vtedy je potrebné vykonať záchrannú akciu alebo vrátiť lano na kladky, čo je značný problém. „V prípade, že lano začne vychádzať z klady, náš systém RPD (Rope position detection) automaticky zníži rýchlosť – vtedy sa väčšinou lano vráti do drážky. Ak sa dostane na kraj kladky, lanovku odstaví. Potom sa jednoducho dá lano vrátiť do kladky,“ dopĺňa T. Fried.
Doppelmayr ma tento systém patentovaný pre všetky druhy lanoviek a bezpečnosť prevádzky lanoviek sa násobne zvýšila. Táto spoločnosť postavila veľa lanoviek aj v mestách – napríklad v hornatom La Paze je ako metro a výrazne zlepšila dopravu. Prepravilo sa tam už 300 miliónov cestujúcich. „Aj keď mnohí vidia lanovky ako dopravu na horách, veľa sa ich buduje aj v mestách, kde nie je priestor na nové cesty. Posledne sme otvárali lanovku v Paríži a v Mexico City. Jeden z najkrajších projektov sme ale navrhli pre Bratislavu – tiež systém Funitel. Mnohí však vyjadrili názor, že stavať lanovku v meste je hlúposť,“ uzatvára T. Fried.
