Gibraltár zachraňujú opice

Vymeniť skvelé španielske tapas za mastné britské fish and chips - vyprážanú rybu s hranolkami? Komu sa prejedla rafinovaná maurská architektúra v Andalúzii, môže pre zmenu vyraziť na Gibraltár, jednu z posledných britských kolónií v Španielsku. Rozlohou neveľkú, zaberá len 6,5-štvorcového kilometra, no strategicky významnú, pretože kontroluje spojenie medzi Stredozemným morom a Atlantikom.

13.09.2013 06:00
Gibraltár Foto: , ,
Pohľad na mesto
debata

Keď človek zistí, že nemecký sprievodca po Andalúzii zaradil Gibraltár do rubriky „Podľa chuti a nálady“, a aj to až ako 12. tip na výlet, zmocnia sa ho pochybnosti. Nebolo by lepšie ísť radšej na flamenco? Lenže potom, čítajúc ďalej, podľahne: naozaj sa budem uprostred mediteránneho Španielska zrazu cítiť ako v Anglicku?

Pod mohutným útesom, časťou mýtickej Herkulovej brány, je vraj hlavná ulica – samozrejme Main Street, ktorá už ani britskejšia nemôže byť. Sprievodca ďalej sľubuje napínavú jazdu lanovkou až na Upper Rock (Hornú skalu), kde žijú povestné gibraltárske opice. Pochádzajú vraj pôvodne z Maroka, preto sa im hovorí aj berberské opice, a pre Gibraltár majú zásadný význam. Podľa legendy totiž Briti stratia vládu nad Gibraltárom v okamihu, keď opice zmiznú z útesu. Zo strachu, že by sa nešťastná veštba mohla naplniť, preto počas druhej svetovej vojny Briti na Gibraltár priviezli množstvo opíc. Briti útes nad Gibraltárskou úžinou získali v roku 1713 Utrechtskou zmluvou po tom, ako vyhrali vojnu o španielske dedičstvo. Roku 1830 sa Gibraltár stal formálne britskou kolóniou. V referendách v roku 1967 a 2002 o tom, či sa pripojiť k Španielsku, sa obyvatelia rozhodli zostať britskou kolóniou. Od roku 2006 však má plnú moc nad správou svojho územia Gibraltár, Británia rozhoduje len o obrane a medzinárodných vzťahoch.

Gibraltár

Kúsok Veľkej Británie v Španielsku láka turistov

Fotogaléria
Ilustračné foto.
Na vrchol útesu sa možno dostať lanovkou
+2Drzé opice sú všade a číhajú na jedlo

Gibraltár má zhruba 30-tisíc obyvateľov a pre nízku korporátnu daň je tu vraj zaregistrovaný asi rovnaký počet firiem. Španieli sem chodia radi nakupovať, no nás najviac lákali drzé bezchvosté opice.

Po prekročení hranice so Španielskom (hneď za ňou je pristávacia dráha letiska) sa návštevník naozaj ocitne v inom svete – anglické nápisy na obchodoch, ceny v librách, červené telefónne búdky aj autobusy. Všade rozvoniavajú fish and chips, v stánkoch predávajú plyšové opice. Chceme však radšej vidieť tie živé, a tak sa náhlime na lanovku. Kľukatí sa pod ňou dlhý rad ľudí, v horúčave sa všetci ovievajú andalúzskymi vejármi a po šesťminútovej jazde sme hore. Nechápem, v čom mala byť jazda napínavá, iba ak by pre autora sprievodcu bola napínavá aj jazda výťahom, ale hore už vidno opice. Vyzerajú znudene, ďalší turisti, ale možno budú mať čosi pod zub. Lenže kŕmiť opice je na útese prísne zakázané, hrozí za to pokuta 500 libier. Aj jedlo, čo predávajú v stánku, si má človek zjesť vnútri, aby nedráždil pažravé zvieratá. Aj tak už o chvíľu vidieť opice, ktoré sa kŕmia akýmisi oplátkami. Neopatrnej turistke ich samy vytrhli z tašky. Opice sú na každom kroku, preberajú si srsť, hrajú sa s mláďatami, alebo sa skrývajú v chládku pod kameňom.

Keď večer dole na Main Street platíme za fish and chips, pochopíme, že tu naozaj neplatia španielske pravidlá. O pol ôsmej sa zatvárajú obchody, ani len plyšovú opicu si nestihnete kúpiť na pamiatku.

debata chyba
Viac na túto tému: #Španielsko #Gibraltár #opice #kolónia