Marseille, druhé najväčšie francúzske mesto a najväčší prístav, tak bolo povýšené na ozajstné hlavné mesto mediteránnej oblasti. Mesto a okolité departementy sa o to snažili už dlho, od roku 1995 sa v Marseille budovala infraštruktúra. Niektoré stavby sú dokončené a slúžia aktivitám kultúrneho mesta, iné sú rozostavané či plánované.
Najvýznamnejšie zámery sú sústredené na nábrežie a do prístavu. Všade v meste kypí život, všade pozývajú spoznávať najstaršie francúzske mesto a jeho kultúrne dedičstvo. Kultúrne mesto návštevníka víta na novej stanici rýchlovlakov TGV, v novom osobnom prístave i na letisku. Priamo v prístave nad hangárom osobného nástupišťa bolo vytvorené mediálne centrum umenia.
Foto: J.M.Bahna/F.Minárik
Život sa zrkadlí na strope pavilónu
Mesto a prístav založili v 6. storočí pred naším letopočtom Feničania. V antike slúžilo aj rímskemu impériu a postupne z neho vyrástol jeden z najdôležitejších prístavov Stredomoria. Zo zálivu sa vynára ostrov If s hradom z románu Monte Christo – Chateau d' If. Zachovaná štruktúra historického jadra sa tiahne k Starému prístavu – Vieux Port. Os mesta tvorí známy bulvár La Canebiére, ktorý sa stal známym po atentáte na prvého juhoslovanského kráľa Alexandra I. v roku 1934 pred budovou burzy.
Foto: J.M.Bahna/F.Minárik
Obraz mesta už z mora ovláda kostol Notre Dame de la Garde, ikona námorníkov vracajúcich sa domov z ciest. Stará katedrála La Major a nová katedrála z konca 19. storočia sú dominantami historického mesta. Monumentálny bulvár La Canabiére ústi na nábrežie Starého prístavu, kde sú sústredené najvýznamnejšie architektonické diela budované v akcii Kultúrneho mesta Európy.
Foto: J. M. Bahna/F. Minárik
Nábrežie okolo Starého prístavu pretvoril svetoznámy architekt Norman Foster s krajinárskym architektom Michalom Desvigneom na pešiu zónu. Na východnej časti nábrežia sa v pavilóne Ombriére vytvorenom leštenou oceľovou platňou na strope zrkadlí život s ľuďmi a prostredím. Neuveriteľné sú pohľady na postavy akoby visiace zo stropu. Zrkadliaca sa plocha strechy a jej efekt trochu pripomína Serpentine pavilon v Londýne od japonských architektov Sanaa spred troch rokov.
Prístav ožíva umením
Najexponovanejšie objekty sa nachádzajú pri vstupe do prístavu. Siedmeho júna tu otvorili Múzeum európskych a stredomorských civilizácií – MuCEM od architekta Rudyho Ricciottiho. Kubusová zasklená stavba pokrytá filigránskou sieťovou štruktúrou evokuje skamenenú podmorskú štruktúru. Má trochu orientálny nádych, charakteristický pre multikulturálnu oblasť Stredomoria. Strecha stavby je prepojená betónovou lávkou s existujúcim mestským opevnením. Lávka naznačuje symbolické prepojenie minulosti so súčasnosťou. Vedľa múzea bola otvorená Villa Méditerranée v asymetrickom tvare obráteného písmena L. Časť stavby s veľkou sálou je pod vodou. Výstavné priestory sú na najvyššom podlaží s vyhliadkou na okolie. Svoj zámer vysvetľuje architekt Stefano Boeri snahou prepojiť stavbu s morom.
Foto: J.M.Bahna/F.Minárik
Súčasťou akcií kultúrneho mesta je aj terasa v roku 1952 dokončeného Le Corbusierovho Cité radieuse, jedna z ikon modernej architektúry. Tento brutalistický experimentálny dom z pohľadového betónu dlho zápasil o priazeň obyvateľov. Aj fitnescentrum na streche muselo byť zatvorené pre nedostatok návštevníkov. Umelec Ora – ito kúpil a zrekonštruoval terasu do pôvodného stavu. Vzniklo tu Centrum súčasného umenia MaMo (Marseille Modulor), kde bude každé leto inštalovať výstavu vybraný umelec. Tento rok je to Francúz Xavier Veilhan s výstavou Architectones. Cez rok sa budú v centre konať prednášky, workshopy a iné výtvarné aktivity. Ďalšie kultúrne stavby sa postupne dokončujú a podporujú zámer kultivovať a propagovať stredomorskú civilizáciu ako kolísku európskej kultúry.
Celé nábrežie okolo osobného prístavu sa stane živým verejným priestorom, ktorý pretrvá aj po skončení roku 2013, keď je Marseille Európskym hlavným mestom kultúry. Či sa to aspoň čiastočne podarí aj Košiciam, je ťažké odhadnúť. Marseille je predsa len mesto inej kategórie.