Anna Sloanová, šesťdesiatosemročná turistka z Kalifornie, si pach všimla, kým čakala na letisku na batožinu. "Čo je to za smrad? To je strašné!“ posťažovala sa skupine priateľov, ktorí cestovali s ňou.
Na vine je kanalizácia
Problémy so zápachom sú následkom zlého spracovania odpadových vôd a odpadov. Úrady sa snažia celé roky nájsť riešenie. Nový starosta Miguel Mancera oznámil plány, ako aspoň zmierniť zápach šíriaci sa z jedinej kompostovacej továrne, ktorá je v blízkosti letiska. Chce tiež agresívnejšie presadzovať recykláciu. Ambiciózny plán v hodnote 135 miliónov amerických dolárov počíta s výstavbou troch tovární na bioplyn, ktoré majú vyrábať elektrinu z kompostu. Zahŕňa tiež viac recyklačných programov, aby do roku 2018 končilo recykláciou všetkých 12 500 ton odpadkov, ktoré mesto denne produkuje.
Experti sa zhodujú, že hlavným zdrojom je preplnená kanalizácia. Mestské kanalizačné rúry a stoky boli vybudované pred viac ako 50 rokmi. Odvtedy sa počet obyvateľov zdvojnásobil a ustavične stúpa. Mesto z podzemných zdrojov čerpá toľko vody, že sa niektoré štvrte prepadajú až o 30 centimetrov ročne, čo kanalizačné a odpadové systémy narúša, povedal Sergio Palacios Mayorga, profesor mexickej univerzity.
Pomáhajú si, ako vedia
Zástancovia mexickej metropoly však tvrdia, že problémy so zápachom prichádzajú a odchádzajú a nepostihujú všetky časti mesta rovnako. Navyše by to podľa nich v takom veľkom meste mohlo smrdieť ešte horšie. "Áno, v meste to páchne, ale je to len v niektorých častiach, kde kanalizácia nefunguje dobre,“ povedal Ricardo Estrada, námestník riaditeľa pre recykláciu na mestskom odbore služieb. Odpadový systém v metropole v súčasnosti spracováva každú sekundu 50-tisíc litrov odpadovej vody, čo zodpovedá množstvu, ktoré by každú minútu zaplnilo jeden olympijský plavecký bazén.
A obyvatelia metropoly sa postupne naučili, ako sa zápachom žiť. Niektorí kondiční bežci a cyklisti si berú chirurgické masky, ktoré ich chránia pred znečistením a smradľavým vzduchom. Majitelia stánkov, predavači jedla, čističi topánok a ktokoľvek ďalší, kto pracuje na chodníku, zakrývajú najbližšie kanály kusmi celty, kobercami alebo starými škridlami. José García, štyridsaťosemročný čistič topánok, ktorý má skvelé miesto na Reforma avenue, používa igelitovú tašku a kus koberca, aby zakryl zápach z kanála neďaleko svojho pracoviska. Ale jeho zákazníci ho cítia aj tak. "Sťažujú si, že cítia fekálie,“ povedal. "Ja ich cítim tiež, občas. Ale čo môžem robiť? V meste sú miesta, kde to smrdí oveľa viac.“