Ako pre agentúru SITA uviedol vedúci archeologického výskumu hradu Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, tento rok sa robili archeologické sondy pri vonkajšej východnej a severnej stene kráľovskej obytnej veže, ďalej vo východnej časti nádvoria v centrálnej časti Dolného hradu a pri bráne v spojovacom múre.
Našli stredovekú keramiku aj bronzové kovanie kráľa
Najviac nálezov pochádza z vrcholného stredoveku a ide najmä o bohatú kolekciu keramiky, ale aj hroty šípov, podkovy, kľúč, kostenú hraciu kocku či nože. „Najvzácnejšími nálezmi sú bronzové kovanie s vyobrazením kráľa, ktoré bolo pravdepodobne súčasťou odevu, a minca Ondreja III. Na Slovensku sa dosiaľ objavili tri takéto mince a dve z nich sú z Dolného hradu vo Zvolene. Prvú sme našli vlani,“ povedal Beljak.
Výskum Pustého hradu, ktorý vykonáva Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, sa už šiestu sezónu sústreďuje na Dolný hrad. Na výskume sa tento rok pod záštitou Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre zúčastnilo viac ako 120 študentov celej strednej Európy.
Na budúci rok sa chcú archeológovia zamerať na výskum a rekonštrukciu západnej línie opevnenia a hlavnej vstupnej brány Dolného hradu a odkryť líniu opevnenia spojovacieho múru medzi obytnou vežou a vstupnou bránou.
Pustý hrad bol v Európe najrozsiahlejší
K rozsiahlemu areálu prechodovej vežovej bráne nás dovedie lesný náučný chodník, lemovaný informačnými panelmi. Pustý hrad (Starý hrad), v súčasnosti už ruina, sa nachádza necelé 3 km od Zvolena nad sútokom Hrona a Slatiny.
Ide o unikátny komplex dvoch hradov spojených do jedného rozsiahleho celku. Jeho opevnenie vzniklo v polovici 13. storočia, pričom obytná veža Horného hradu bola vybudovaná ešte koncom 12. storočia a obytná veža Dolného hradu v prvých desaťročiach 13. storočia.
Horný hrad má rozlohu 3,5 hektára, Dolný hrad 0,7 a spojovacia časť 0,5 hektára. Táto rozloha ho zaradila medzi najrozsiahlejšie hrady v Európe.
Vzhľadom na výnimočné rozmery obytnej veže Dolného hradu, ktorá mala na ploche 20 krát 20 metrov pravdepodobne štyri až päť podlaží, archeológovia predpokladajú, že ide o stavebný počin panovníka Ondreja II. z rodu Arpádovcov, ktorý si neďaleko župného hradu dal vybudovať aj rezidenciu pre svoje sezónne pobyty vo Zvolene. Zánik tejto veže datujú do prvej tretiny 14. storočia.