Mesto, odkiaľ pochádza džínsovinová látka denim (doslova: de Nimes = z Nimes, ktoré sa číta „nim“), leží v provincii Languedoc-Roussilon. Predsa je však typicky provensalské. Cítiť aj španielsky vplyv – v aréne sa konajú býčie zápasy, ľudia pijú v kaviarňach sangriu a tancujú flamenco.
Najviac turistov sem prúdi, aby si pozreli arénu postavenú podľa vzoru rímskeho Kolosea. Veď aj bola postavená v približne rovnakom období ako jej slávnejší vzor – 90 až 120 rokov pred Kristom.
Apropo, latinské slovo arena znamená piesok, ktorým bola vysypaná podlaha. Vsakovala doň krv zranených gladiátorov či zvierat.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Do arény lákali lovy aj popravy
Mestečko Nemausus pôvodne obývali Galovia, ktorých si však okolo roku 121 pred Kristom podmanili Rimania. V čase, keď stavali amfiteáter, už obyvatelia kompletne prijali nielen jazyk, ale aj zákony a zvyky Rimanov.
A podobne ako Rimania aj Nemaususania boli veľkými fanúšikmi rímskych hier, obzvlášť lovu a gladiátorských zápasov. Lov spočíval vo vypustení viac či menej nebezpečných zvierat do arény, kde s nimi lovci bojovali za povzbudzovania davu divákov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Levy, tigre, pantery sa ocitli bok po boku so slonmi, nosorožcami, žirafami, býkmi a medveďmi. Na upokojenie nervov rozvášneného davu slúžilo vypustenie zajacov a králikov a publikum sa vraj vždy nesmierne zabávalo na ich zúfalej snahe uniknúť psom.
Inokedy museli navzájom bojovať nebezpečné zvieratá, ktoré Rimania považovali za zhruba rovnako silné. Za lov sa považovali rôzne krvavé spektákle, ktoré v skutočnosti boli skôr popravami. Podľa rímskeho práva totiž občania odsúdení na smrť zomierali mečom, ale nešťastníci, ktorých nechránila vplyvná rodina, boli hodení divým zvieratám v amfiteátroch.
Nie otroci, ale dobrovoľníci
V aréne sa konali aj atletické hry, ktoré sa podľa historikov neveľmi líšili od tých dnešných. Akurát niekdajší zápasníci boli nahí a natierali sa olejom. Rimanov však najviac zo všetkého bavili gladiátorské zápasy.
Vnímanie tejto antickej zábavky je vraj skreslené hollywoodskymi filmami. Kto sa vyberie na prehliadku nimeského amfiteátra, dozvie sa, že vôbec nešlo o otrokov odsúdených na smrť, ktorí bojovali pre pobavenie krvilačného publika.
Podľa najnovších historických výskumov boli gladiátori extrémne dobre trénovaní slobodní občania, ktorí si toto vysoko riskantné povolanie vybrali dobrovoľne. Motiváciou boli peniaze a sláva.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Nový gladiátor podpísal zmluvu, podľa ktorej sa vzdal postavenia slobodného človeka na obdobie svojho zamestnania a zaviazal sa podriadiť majiteľovi gladiátorskej skupiny zvanému lanista. Nový gladiátor nikdy nešiel priamo do arény, pretože by divákom poskytol len úbohú šou a tí by žiadali jeho smrť. To by však poškodilo reputáciu gladiátorskej skupiny.
Aby sa teda mohol zúčastniť na vysoko technickom a sofistikovanom boji, musel navštevovať školu zvanú ludus. V nej bol pod dohľadom trénera, často bývalého gladiátora, ktorý mu odovzdal množstvo technických, fyzických aj mentálnych znalostí – a predovšetkým ho naučil, ako zabávať publikum.
Keď v 6. storočí zakázali gladiátorské zápasy, amfiteáter premenili na pevnosť. V prípade ohrozenia sa tu skrývalo obyvateľstvo a vnútri arény dokonca postavili zámok.
V 18. storočí tu existovala skutočná dedina so 700 obyvateľmi, ktorí mali aj dva kostoly. Amfiteáter bol v pôvodnej podobe obnovený až v polovici 19. storočia.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Chlieb a hry – od čias starých Rimanov platí dodnes. A tak sa v súčasnosti v aréne odohrá asi 20 koríd ročne, ktoré sa striedajú s divadelnými predstaveniami či koncertmi.
Hrali tu Depeche Mode aj temná kapela Rammstein. Kto je skôr na klasiku, má si v Nimes čo obzerať: chrám Maison Carrée, vežu Tour Magne či parky plných fontán. Rimania si vedeli užívať.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda