Každá štvrť plná cykloservisov, vegánskych kaviarní, v ktorej sa pohybuje množstvo fúzatých bohémov, si hovorí „nový Brooklyn.“ Brooklyn Seattlu je Ballard, mestá Glasgow a Melbourne tvrdia, že sú „brooklynsky cool“. A kalifornský Oakland nazývajú Brooklyn San Franciska tak často, že človek už na to začína byť alergický.
Foto: SHUTTERSTOCK
Brooklyn je aj v Paríži – kedysi smutné predmestie Pantin. Umelci a galérie obsadili jeho opustené sklady počmárané graffitmi, a zmenili túto oblasť v najexkluzívnejšie miesto v „meste svetiel“. Ceny nehnuteľností tam vyleteli hore a zo starých priemyselných budov sa stali luxusné obytné lofty. Presne ako v Brooklyne.
„Možno to nejakú dobu potrvá, než sa vyrovná Brooklynu, ale vzhľadom k tomu, koľko sa tam investuje a riskuje – popri prirodzenom prílive umelcov do tejto oblasti, očakávam, že sa bude (Pantin) naďalej rozvíjať,“ hovorí Oliver Beer, ktorý pracuje ako umelec pre jednu galériu v Pantine, ako aj pre americké Múzeum moderného umenia v New Yorku.
Známkou „brooklynizácie Paríža“ je podľa agentúry AP aj to, že sa tam objavujú reštaurácie s bezlepkovými jedlami a barmi, ktoré ponúkajú šťavy z čerstvého ovocia. „Kedysi bývalo zvykom, že mladí kuchári vyučení u veľkých šéfkuchárov, chceli otvoriť veľkú reštauráciu alebo ísť na vidiek a získať michelinovskú hviezdu. Teraz tento model odmietajú. Tvrdia, že sa vrátia ešte hlbšie ku koreňom a budú variť z miestnych produktov v malej reštaurácii s len niekoľkými stolmi,“ vraví Katherine Johnstoneová, hovorkyňa Atout France USA, francúzskej agentúry pre cestovný ruch, ktorý sídli v New Yorku. Opísala tak posun, ktorý niektorí pozorovatelia porovnávajú s brooklynskou kulinárskou scénou.
Foto: Raimund.flog
Zástupcovia turistického priemyslu zo severokarolínskeho Asheville tvrdia, že ich mestu kedysi hovorili Paríž amerického Juhu, ale teraz ho zase porovnávajú s Brooklynom, a to vďaka remeselnej príprave potravín, nezávislým podnikateľom a prosperujúcej hudobnej a umeleckej scéne. V Miami vzniká umelecká a zábavná štvrť, ktorá zahŕňa Wynwood, známy svojím pouličným umením. Podľa jeho propagátorov je vraj niečo „ako Brooklyn v jeho počiatkoch“. Vzhľadom k tomu, že Brooklyn založili Holanďania v 17. storočí, je to zaujímavá myšlienka. A oblasť San Diega – South Park, North Park – sa nazýva SoNo, ale s londýnskou štvrťou Sono nemá nič spoločné. Miesto toho tvrdí, že ide o zmes Brooklynu a juhokalifornskej atmosféry.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ale mestá, ktoré sa kedysi porovnávali s Parížom, poukázali na veľkolepejšie trendy, ktoré sa neobmedzujú iba na kulinárstvo a príliv bohatých vrstiev. V polovici 19. storočia zmizli „úzke, hrboľaté uličky“ stredovekého Paríža, aby uvoľnili cestu „masívnym bulvárom a námestiam, kde buržoázny vkus uspokojovali reštaurácie, kaviarne, divadlá a ďalšie strediská zábavy,“ dodáva profesor histórie Alexander Varias z univerzity Villanova.
V mnohých regiónoch kultúrna metropola prešla podobnými stavebnými zmenami, aby sa všade tam, kde sa mohli pochváliť svojou architektúrou, širokými bulvármi, parkmi, umením a dokonca nočným životom, tak mohli nazývať Parížom.
Pre túto oblasť, ktorú výsmešne nazývali zaostalejším susedstvom Manhattanu, začal Brooklyn, ktorý sa sa medzitým stal globálnym symbolom všetkého trendového, predstavovať obrat. A to aj napriek tomu, že má nový Brooklyn nové problémy – mladí predstavitelia slobodných povolaní a zámožné rodiny vytláčajú chudobných a robotníkov, ktorí sídlili v Brooklyne celé desaťročia.
„Stále sme epicentrum toho, čo je v súčasnom zmysle (Brooklyna) ‚cool‘,“ hovorí šesťdesiatdeväť ročný Marty Markowitz, ktorý sa narodil a vyrastal v Brooklyne v dobe, keď táto štvrť bola známa ako sídlo etnických enkláv, robotníckej kultúry a baseballového tímu Brooklyn Dodgers. „Niet pochýb, že Brooklyn teraz slúži ako príklad premeny v štýlovú záležitosť, pre ostatné mestské centrá,“ tvrdí Markowitz, ktorý bol 12 rokov brooklynským starostom a teraz pracuje pre miestnu turistickú kanceláriu.