Mestečko leží asi 480 kilometrov severne od turkménskej metropoly Ašgabat. Bývalú baštu moslimskej dynastie Chórezmov vystavali na rozvalinách mocnej seldžuckej ríše. Hoci mestečko Kunja-Urgenč zrovnala v roku 1221 so zemou Džingischánova armáda, zostalo súčasťou a jednou z hlavných etáp Hodvábnej cesty a pochodov turistov v Strednej Ázii.
Avšak kým sa turisti dostanú do Kunja-Urgenča a začnú ho obdivovať, musia prekonať úklady turkménskej byrokracie. Bývalej sovietskej republike vládne železnou rukou prezident Gurbanguli Berdymuhamedov. Zároveň je to jedna z najviac izolovaných krajín sveta a jedna z najchudobnejších v regióne.
Keď chce turista vkročiť na turkménsku pôdu, má dve možnosti: buď získa tranzitné vízum na päť dní, čo je vzhľadom na veľkosť územia primálo, alebo turistické vízum, ktoré ho zaväzuje, aby využíval len služby sprievodcu povereného úradmi.
„Turkménske vízum bolo najneprístupnejšie zo všetkých,“ sťažuje si turistka Charlie Grossová, ktorá strávila pol dňa na úradoch, keď chcela v roku 2012 prejsť do Turkménska z Azerbajdžanu. Charlie sa zúčastňuje na Rallye Mongol, čo sú automobilové preteky na 10 000 kilometrov, ktoré sa organizujú na podporu humanitárnych organizácií. S desiatkami ďalších turistov vyrazila zo západnej Európy s cieľom dostať sa do Mongolska. „Ľudia sú tam báječní, cestou nám všade ponúkali melóny,“ citovala ju agentúra AFP. „V každom okamihu nás tam ale konfrontovala neoblomná byrokracia,“ hovorí.
Foto: SHUTTERSTOCK
Podľa posledných dostupných údajov z Turkménska z roku 2005, ročne navštívi Kunja-Urgenč asi 3 000 zahraničných turistov. To je veľmi málo v porovnaní s tým, že túto lokalitu si ročne pozrie 200 000 Turkménov.
Do celého Turkménska podľa zdroja z vládneho výboru pre turistiku príde ročne 12 000 až 15 000 turistov z viac ako päťdesiatky krajín, čo je sotva o niečo viac ako za sovietskych čias. Turkménsko má päť miliónov obyvateľov. Tamojšia vláda však uisťuje, že chce rozvíjať turistiku pozdĺž Hodvábnej cesty, ktorej najslávnejšie mestá, ako je Samarkand, Buchara a Chiva, ležia v susednom Uzbekistane.
Turkménsko je významným vývozcom zemného plynu, ale v poslednom čase trpí poklesom cien tejto suroviny. Preto hľadá nové zdroje devíz, najmä v oblasti turistiky. „Máme voči našim predkom povinnosť nielen zachovať dedičstvo, ale tiež ho čo najviac sprístupniť ostatnému svetu,“ povedal prezident Berdymuhamedov v posolstve, ktoré cituje brožúra pre turistov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ale ako zdôrazňuje expert na Strednú Áziu z glasgowskej univerzity Luca Anceschi, len otvorenejšie Turkménsko môže dúfať, že sa stane vyhľadávanou turistickou destináciou. Systém turkménskych víz je podľa neho jedným z najzložitejších na svete. „Narušenie izolácie krajiny môžu veteráni turkménskeho režimu posudzovať ako zdroj nestability,“ vysvetľuje.
Turkménsko chce však rozvíjať turistiku určenú milovníkom silných zážitkov a prírody, a tiež lákať turistov na svoju Bránu do pekla – obrovský kráter uprostred púšte Karakum, ktorý chŕli už viac ako 40 rokov oheň. A počet turistov túžiacich uvidieť tento úžasný prírodný jav aj napriek byrokratickým prekážkam stále rastie.