Paríž sa zvykne nazývať tiež „mestom na Seine“, ale metropolou Francúzska v skutočnosti preteká ešte jedna rieka, o ktorej vie len málokto. La Bièvre svojho času veselo žblnkala južnou časťou mesta a na konci, len pár blokov od Notre Dame, sa oddane vlievala do väčšej Seiny. S rozvojom priemyslu však riečku úplne znečistili početné mlyny, garbiarne a ďalšie „moderné“ prevádzky, a tak sa ľuďom sprotivila a vykázali ju pod zem. Smutná Bièvre sa dodnes prediera tmavými tunelmi a o jej existencii svedčí len krivolaká ulička, ktoré nesie jej názov podnes.
Podzemný svet
A keď sme už pod zemou, ostaňme tam. Okrem tradičných mestských pamiatok stojí za preskúmanie aj sieť tamojšej kanalizácie. Neznie to veľmi romanticky, ale parížske múzeum stôk ponúka okrem skutočného podzemného dobrodružstva aj množstvo historických faktov o tomto systéme. Prvé parížske stoky postavili v roku 1200 a prvé kryté kanály sa v meste objavili okolo roku 1370.
Keď revolucionári dobyli pevnosť Bastila, symbol starého režimu a svojvôle vrchnosti, od radosti ju rozobrali a časti z nej si odnášali ako suveníry. Hoci dnes už budova známeho väzenia neexistuje, z jej fragmentov si Parížania postavili kúsok nového sveta. Niektoré kamene použili napríklad pri stavbe mosta Pont de la Concorde.
11, 12, 14…
Parížania boli kedysi veľmi poverčiví a „nešťastnému“ číslu 13 sa vyhýbali zubami-nechtami. Svedčia o tom staré mapy mesta, ktoré zakreslili v období Veľkej francúzskej revolúcie. Paríž sa vtedy rozdelil na 12 okresov, osem na sever od Seiny, zvyšné sa rozprestierali na juhu. Na tomto počte dištriktov však zastali, aby ďalšiemu okresu nemuseli prideliť číslo 13.
Statue de la Liberté
Okrem newyorskej Sochy slobody, ktorú Amerike venovalo Francúzsko v roku 1886, existujú na svete ďalšie tri verzie tejto slávnej ženy s fakľou a knihou. Nájdete ich v Paríži, a to hneď v rôznych veľkostiach. Sochár Frédéric A. Bartholdi najprv navrhol malý hlinený model vo veľkosti človeka. Druhý prototyp mal tri metre a tretí bol štyrikrát menší ako americká Socha slobody. Až štvrtý model začali vyrábať v skutočnej veľkosti, akú dnes môžeme obdivovať v New Yorku. Mini verziu sochy objavíte na špičke Ile de Cygne v blízkosti Eiffelovej veže. Pri prechádzke Luxemburskými záhradami narazíte na ďalšiu v západnej časti parku. Tretia skulptúra, vyrobená z bronzu, sa nachádza pred Musée des Arts et Métiers.
„Syrový“ Montmartre
Vŕšok Montmartre s rovnomennou mestskou časťou, ktorá sa na ňom rozkladá, je známy umelcami, kabaretmi a najmä bazilikou Sacré-Cœur. Pahorok má však jeden problém – jeho štruktúra pripomína ementál. Pred 2000 rokmi odtiaľ totiž Rimania začali ťažiť kameň pre svoje monumentálne stavby. Roky kopania zanechali v kopci mnoho dier, kráterov a podzemných tunelov, a dokonca aj slávny chrám stojí na svojom mieste iba vďaka 30 metrov hlbokým pilierom, ktoré ho stabilizujú.
Bonsoir, mademoiselle Paris
Francúzi sú vo všeobecnosti známi háklivci na svoju reč a kultúru. Mnohí turisti odporúčajú aspoň sa pozdraviť v ich rodnej reči bonjour, či večer bonsoir, pri príchode do obchodu, hotela alebo keď na ulici potrebujete pomoc. A miestni budú omnoho prívetivejší, keď uvidia aspoň snahu o merci beaucoup alebo s'il vous plaît.
Ostro sledované pečivo
V Paríži sa nachádza okolo 1 200 pekární, ktoré majú odlišné otváracie hodiny, aby v každej štvrti zabezpečili neohrozený predaj tejto nevyhnutnej potraviny počas pracovného týždňa, ale aj cez víkendy a sviatky. Francúzi berú pečivo veľmi vážne, existujú prísne pravidlá, ako má napríklad bageta vyzerať, akú musí mať konzistenciu, dĺžku, chuť… Navyše, aby sa niektorá prevádzka mohla hrdo nazývať „boulangerie“, musí svoj chlieb piecť priamo na mieste.