„Jeden sused sa ma spýtal, či som už spozorovala klokana,“ hovorí pekárka Marylene z obce Hermeray. Bolo to zavčas rána vlani v júni. „Odpovedala som mu: Neuhol si si trochu?“ Potom zviera skutočne zbadala a nestačila sa čudovať. Stálo predo dvermi, akoby čakalo, kým Marylene otvorí pekárstvo. Potom vyrazilo bezstarostne po ceste a príliš sa nestaralo o okoloidúce autá.
Rovnako ako ona sa aj ďalší obyvatelia juhozápadného parížskeho okolia z času na čas stretli s kengurou, presnejšie s klokanom Bennettovým, pokojným a sympatickým vačkovcom z Tasmánie na juhu Austrálie. Zbadali ho vo svojej záhrade či na ceste, ako si zvedavo prehliada poľovníkov, alebo mŕtve v bazéne.
Na vzniku tejto geografickej anomálie nesie vinu zoologická záhrada v mestečku Emancé. V 70. rokoch tu dierou v oplotení unikla skupina klokanov, potom nasledovali ďalšie. Tieto klokany sa potom usadili v prírode a začali sa rozmnožovať. „Je to vo Francúzsku úplne ojedinelá situácia,“ hovorí Laurent Tillon, ktorý sa zaoberá faunou a biodiverzitou v Národnom úrade pre lesy (ONF). Klokan žije dvanásť až pätnásť rokov. Potomkovia prvých utečencov dnes žijú v masíve Rambouillet, kde sa sústreďujú hlavne okolo Emancé, ale niektoré ľudia pozorovali až 40 kilometrov odtiaľto.
Je ťažké povedať, koľko ich tu takto voľne žije. Neexistuje o tom žiadna vedecká štúdia a zvieratá sa správajú nenápadne, pohybujú sa o samote a predovšetkým v noci. Bruno Munilla z miestneho prírodovedeckého združenia odhaduje, že ich je 100 až 150.
Aj keď sú klokany exotické, v tomto regióne sa im páči. Našli si tú pelechy a úkryty, hovorí študentka Laure Raadová, ktorá od marca dokumentuje vzťah klokanov k životnému prostrediu. Klíma je tu podľa nej len málo odlišná od ich rodnej v Tasmánii a porast a húštiny im poskytujú potravu, či už ide o mladé výhonky, bobule, púčiky či trávu.
Navyše má vačkovec tú výhodu, že tu nemá prirodzeného nepriateľa. Pre líšky je príliš veľký: meria v priemere 80 centimetrov a váži 15 až 20 kilogramov.
Jeho mäso je jedlé, ale milovníci steakov budú sklamaní: „Nie je na zozname lovnej zveri,“ upozorňuje Stéphane Walczak z federácie lovcov v Ile-de-France. Zviera zatiaľ nespôsobuje žiadne zdravotné problémy, nie je označené za škodnú, ale ani chránené, ani sa chová v domácnostiach.
Najväčšie nebezpečenstvo hrozí kengurám od automobilov. Každoročne takto príde o život 15 až 20 zvierat, odhaduje Bruno Munilla. Skeptické poisťovne často nechcú vodičom veriť, že za nehodu mohol klokan. Mestský úrad v Emancé teda vydáva potvrdenia, že sa na jeho území klokany skutočne pohybujú. „Klokany sú naši maskoti,“ hovorí starostka Christine Davidová.