Sklenený tunel pod rybníkom. Na Morave!

Nie, nie ste v Dubaji, Sydney ani v Colombe, kde je možné v sklenenom tuneli pozorovať žraloky či raje len niekoľko centimetrov od tváre. V moravskej Modrej, neďaleko známych kúpeľov Luhačovice, kde pramení Vincentka, môžete pod hladinou rybníka pozorovať vyzu veľkú, najväčšiu sladkovodnú rybu sveta. A to v najväčšom tuneli postavenom v sladkej vode v geografickej oblasti, kde v zime mrzne. Dych zadržíte nie od nedostatku vzduchu, ale od prekvapenia!

01.09.2015 07:00
Sklenený tunel, ryby, rybník, Morava, Modrá,...
Osemmetrový sklenený tunel je tri a pol metra pod hladinou rybníka. Na ľavej strane plávajú chladnomilnejšie ryby, pravá je teplomilnejšia.
debata (1)

Keď si starosta moravskej dedinky Modrá, 40 km od Luhačovíc, vymyslel projekt sladkovodnej a botanickej expozície Živá voda, mnohí ho považovali za blázna. Ale zas ho aj trochu poznali, veď tu „starostuje“ prakticky štvrťstoročie… „Kedysi tu boli skleníky a záhradníctvo, ešte predtým mokrade a rybníky, nachádzajú sa tu pramene podzemnej vody,“ ukazuje Miroslav Kovařík na areál Živej vody, ktorému dominuje hlavná budova obklopená z deviatich desatín vodou. Je tu jazero s rybami s objemom 850 kubických metrov, pod ktorého hladinou sa možno poprechádzať v hĺbke 3,5 metra v osem metrov dlhom a dva metre širokom tuneli. Ďalej je tu kúpací biotop s 1 620 kubíkmi vody, čistený koreňmi rastlín. „Máme tu najkvalitnejšiu vodu široko-ďaleko aj v porovnaní s chemickými kúpaliskami,“ vysvetľuje hrdo starosta. „Kúpanie je tu vhodné najmä pre ľudí, ktorým chlórovaná voda nerobí dobre na kožu.“ Funkciu čističky má mokraď s vodnými rastlinami, ktorá sa nachádza pozdĺž prírodného kúpaliska.

Logo navrhla dysgrafička

Pred hlavnou budovou je Babičkina záhradka, typická slovanská predzáhradka, ktorá v minulosti plnila okrasnú aj úžitkovú funkciu. Možno tu privoňať k levanduli, medovke, mäte či yzopu. Vedľa je mokraďové jazierko lužného lesa, do ktorej ústi potôčik s vodopádom. V jazierku je vzácnym obyvateľom korytnačka bahenná – jediný pôvodný druh na území republiky. Ak v hlavnej budove zídete na prvé podzemné podlažie, cez veľké okno môžete do potoka nahliadnuť. Potôčik s vodopádom predstavuje chladnú a bohato okysličenú vodu z horských riečok, kde žijú pstruhy či lipne. V areáli Živej vody možno nájsť ukážku lužného lesa s jeho typickou vlhkomilnou vegetáciou, strmú slnečnú stráň, kde na svahu rastú typické stromy a byliny zo suchej a teplej oblasti Moravy. Živá voda jednoducho predstavuje život vo vode a vôkol vody s vodnými živočíchmi a rastlinami rieky Morava, priľahlých potokov i jazierok. A po pozretí expozície sa možno osviežiť v spomínanom prírodnom kúpalisku!

Nad rybníkom, pod hladinou ktorého sa ukrýva...
Na prvom podzemnom podlaží je na stenách...
+9"Ryby máme typické pre túto oblasť, žaby sa sem...

„Ryby máme typické pre túto oblasť, žaby sa sem nasťahovali samy,“ vysvetľuje starosta na prízemí hlavnej budovy, ktoré je na úrovni hladiny jazera. Hlavná budova je vlastne jednoduchý dom, rybárska bašta a autorkou loga na stene „Živá voda“ s obráteným písmenom Ž a močiarnou korytnačkou je dievčatko, školáčka, ktoré je dysgrafičkou. Logo vybrali spomedzi stotridsiatich v súťaži školákov. Už však schádzame schodmi nadol, cez sklo hľadíme na spomínaný rez potokom a malý vodopád. „Celý areál je spoločný projekt so slovenskou obcou Uhrovec,“ oznamuje Miroslav Kovařík. „Na Slovensku máme družobné obce a s Uhrovcom sme robili na siedmich či ôsmich spoločných grantoch. Máme partnerstvo na báze Veľkej Moravy a podľa prasknutého zvona z 9. storočia, ktorý sa našiel na Slovensku, sme odliali taký istý. Trvalo to trinásť hodín, kým sa to podarilo, vychladol o druhej hodine v noci a prvýkrát sme na ňom zazvonili o štvrtej ráno! To bol zvuk Veľkej Moravy a do toho nám kikiríkal kohút!“ spomína tento muž, ktorého projekt doslova pohltil.

Obrovskú rybu liečili antibiotikami

Keď Živú vodu videl režisér, cestovateľ, spisovateľ a potápač Steve Lichtag, známy autor filmov o zabíjaní veľrýb japonskými rybármi a o veľkých bielych žralokoch, zakladateľ medzinárodného filmového festivalu Voda-more-oceány, bol očarený. „Stál tu na móle, v ruke pohár červeného vína, všetci sme čakali, čo povie. Chvíľu bol ticho a potom povedal, že nemôže hovoriť, taký je dojatý, precestoval celý svet, ale že niečo takéto existuje v zaprdenej moravskej dedinke, to je neuveriteľné,“ spomína si hrdo starosta. „Robili tu na tom všetci – obyvatelia okolitých dedín, rybári, priatelia, veľkú časť zelene vysadili deti a postihnutí z neďalekého Velehradu.“

Osemmetrový sklenený tunel je tri a pol metra pod vodnou hladinou. Na ľavej strane plávajú chladnomilnejšie ryby, pravá je teplomilnejšia. „Máme sumce, úhory, mreny, liene, jesetery… Aha, a toto sú dvadsaťročné vyzy, Jura a Mira,“ ukazuje starosta na najväčšiu sladkovodnú rybu sveta, vyzu veľkú, ktorá môže vážiť vyše 50 kg. Najväčšia vyza bola údajne ulovená v Kaspickom mori a vážila 2 516 kíl. „Je to druh jesetera, ich anatómia sa podobá žralokom, chrupavky sa neuzavrú, preto tieto ryby po celý život rastú. Osemmetrové majú aj sto rokov. My tu máme trochu menšie ukážky. Ale žerú z ruky. Raz nám jedna vyza ochorela, veterinár ju liečil antibiotikami.“

Obec, čo zamestnáva potápača

Na prvom podzemnom podlaží je na stenách dotyková výstava – makety rýb s charakteris­tickými znakmi a názvami v slepeckom Braillovom písme. „Makety rýb, ktoré robila keramikárka, sú rozmiestnené podľa systému rybích pásiem – ryba dna, ryba vodného stĺpca, ryba hladiny,“ ukazuje starosta. Ešte o poschodie nižšie, na druhom podzemnom podlaží, sa možno pozrieť do jazera až v hĺbke 6,5 metra, čo je obľúbené miesto sumcov, jeseterov a zimovisko väčšiny druhov rýb. Tzv. dotykové akvárium v miestnosti navyše obsahuje ryby z iných krajín a korytnačky. „Je to ukážka nepôvodných druhov ako príklad toho, čo k nám nepatrí – slnečnice pestré, karasy zlaté, sumčeky americké.“

Tri roky fungujúci areál Živej vody je okrem pondelka otvorený aj v zime. V letnej sezóne je až do konca októbra otvorený každý deň od deviatej do piatej. „Aj pod ľadom je to nádherné,“ ubezpečuje starosta, hoci letná sezóna je v plnom prúde a stále je tu plno. Návštevnosť je asi 180-tisíc ľudí ročne. „Viditeľnosť je skvelá aj v zime, robievame ukážky s potápačom, ktorý s vyzami pláva ako s delfínmi, je to šoumen. My sme asi jediná obec na Morave a možno aj v celých Čechách, ktorá zamestnáva potápača!“

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #Ryby #tunel