Niekto by si pomyslel, že modrú farbu, ktorá by mala odpudzovať hmyz, použili stavitelia mesta ako repelent proti komárom. Pravdou však je, že pre odtiene belasej sa rozhodli židovskí utečenci, ktorí sa v kraji usadili v roku 1930. Prečo?
Môžeme sa len domnievať. Ako pravdepodobné sa ukazuje spojenie s izraelským mestom Safed, ktoré je tiež celé vymaľované nabelaso. Modrá sa v Tóre totiž spomína ako farba nebeskej čistoty, vysvetľuje portál Weirdandamazingtravel.about.com.
Historický kalendár si však toho pamätá omnoho viac. Miesto si vďaka jeho strategickej polohe za svoju základňu už v roku 1471 vybrali tamojší bojovníci. Počas odrážania portugalskej invázie do severného Maroka tam postavili pevnosť, ktorá sa zachovala podnes. Od roku 1920 územie obsadili Španieli a spravovali ho až do vyhlásenia nezávislosti Maroka v roku 1956.
Modrá perla – Chefchaouen -, alebo ako ho nazývajú Maročania Chaouen, je obľúbeným cieľom turistov, píše cestovateľský blog Leaveyourdailyhell.com. Meno dostalo mesto podľa hôr, ktoré sa vypínajú nad ním, pretože vyzerajú ako dva rohy (chaoua) kozy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Región okolo Chefchaouenu je jedným z hlavných pestovateľov konope v Maroku, hašiš sa následne predáva po celom meste. Práve kvôli ľahkej dostupnosti kif (marihuany), sem často cestovali mladí dobrodruhovia, ktorí túžili po mimozmyslových zážitkoch.
Dnes sa Chefchaouen chváli širokou ponukou kvalitných hotelov s dobrým jedlom, no stále si zachováva pokojný ráz a tvorí veľmi príjemnú alternatívu voči preplneným veľkomestám a letoviskám, hodnotí turistický portál Lonelyplanet.com. Problém nemajú návštevníci ani s rečou – veľká časť obyvateľov ovláda španielčinu a tí vzdelanejší hovoria tiež francúzsky.
Foto: SHUTTERSTOCK
Miestnou gurmánskou špecialitou je bissara (hustá fazuľová polievka), ale za ochutnanie stojí aj tajine (dusená zelenina s kozím alebo ovčím mäsom), harira (paradajková polievka), kofte (karbonátky) alebo tagra (jedlo z rýb, papriky). Región je tiež dobre známy svojimi olivami a olivovým olejom.
Mesto je aj populárnou nákupnou destináciou. Okrem bežných tovarov ako korenie, výrobky z kože či koberce ponúka mnoho kúskov miestnych majstrov – vlnené odevy a tkané prikrývky – ktoré sa nedajú zohnať nikde inde v Maroku. A aby sa Chefchaouen príliš nevzdialil ani svojmu názvu, vyrába tiež chýrny kozí syr.
Foto: SHUTTERSTOCK
Mesto Chefchaouen je rozdelené na dve časti – východnú polovicu (medinu) a západnú (ciudad nueva, teda nové mesto). Srdcom mediny je rušné námestie Plaza Uta el-Hammam, staroveké múry v tejto štvrti prešli nedávnou rekonštrukciou, ktorú financovali Španieli. Nové mesto sa pýši námestím, ktoré navrhol španielsky umelec Joan Miró.
Jemným oddychom od hlučných ulíc môžu byť vodopády Ras el Maa na východ od mediny, pri ktorých sa často stretávajú aj miestni na priateľský rozhovor alebo keď si potrebujú vyprať koberce.
Foto: SHUTTERSTOCK
Vzmáhajúci sa cestovný ruch sa zameriava najmä na španielskych turistov, ktorí sem putujú obzvlášť často počas veľkých sviatkov ako Vianoce a Veľká noc. V meste sa, samozrejme, nachádza aj množstvo mešít – jedna je venovaná patrónovi severného Maroka, ďalšia zničená mešita (Jemaa Bouzafar), ktorá sa nachádza na kopci za vodopádmi, si spomína ešte na časy španielskeho kolonializmu. Obnovy sa dočkala v roku 2013.
Lákadlom je tiež neďaleká jaskyňa Kef Toghobeit, jedna z najhlbších v Afrike. Na svoje si tu prídu aj milovníci turistiky, na ktorú priam pozýva neďaleké pohorie Rif. Nádherný výhľad na Chefchaouen a krajinu navôkol poskytne vrchol hory Jebel al-Kalaa. Na túru sa však treba dobre pripraviť, môže zabrať okolo deväť hodín a vedie aj krížom cez konopné plantáže.