Sadrové sochy, ktoré vyzerajú ako postavy zahalené v bielych plášťoch, do kostola umiestnil plzenský študent z fakulty umenia a dizajnu Jakub Hadrava v rámci svojej bakalárskej práce. Kultúrna pamiatka z 13. storočia v odľahlom kúte Čiech sa teraz vďaka záujmu turistov, ktorí prichádzajú z Nemecka, Paraguaja, Brazílie, severnej Európy, ale aj Austrálie, môže dočkať rekonštrukcie. Inštaláciu študenta kvitujú preto aj miestni Lukovčania.
Pôvodný zámer Jakuba Hadravu bol umelecky stvárniť veriacich, ktorí sa modlia v chráme. Postavy predstavujú duchov sudetských Nemcov, ktorí žili v Lukovej pred druhou svetovou vojnou a každú nedeľu sa v kostole modlili.
Výstava nesie názov „Moja myseľ“ a umelec ňou chcel podčiarknuť prepojenie človeka s duchovnom. „Pochopil som, že sila sochy z veľkej časti pramení z miesta, kde je umiestnená a kde „ožíva“. A ak je s priestorom v súlade. V takom prípade vzniká synergia sily miesta a sochy, a môže sa tak vytvoriť aj neobyčajne silné spojenie,“ povedal o svojej inštalácii Hadrava.
Do kostola pozval študent dobrovoľníkov, ktorých obalil igelitom, prekryl prestieradlami a krajkami a zalial sadrou. Do hmoty niektorých postáv pridal aj fosfor, takže počas letných večerov, keď sochy nachytali svetlo, vo tme žiaria a vyzerajú ešte bizarnejšie.
Hadrava sa nádejal, že jeho práca zároveň pritiahne aspoň zopár návštevníkov, a tak pomôže vyzbierať peniaze na obnovu kostola. Odozva ľudí však predčila očakávania. V jeho diele hneď rozoznali duchov a v stovkách ročne začali prichádzať, aby na vlastné oči uvideli túto atrakciu.
Kostol je pre verejnosť z bezpečnostných dôvodov uzavretý a návštevníci môžu dnu nahliadnuť cez okno, čo však ešte dodáva na tajomnej atmosfére a zvyšuje pôsobivosť inštalovaných sôch, vysvetlil Hadrava. Po dohode však turistom chrám sprístupnia.
Kostol svätého Juraja je po rokoch, keď stál nepoužívaný, v zlom stave. Omietka zo stien opadala, kamenné kvádre muriva zrejme už dlho nevydržia, vežovým oknám chýba výplň a na mieste, kde boli hodiny, trčia len hrdzavé kotúče. Lukovčania veria, že sa im stavbu podarí zachrániť a do lavíc opäť zasadnú aj živí.