Vymyslel ju soví nadšenec Jasu Šusaku. V jeho podniku prebýva asi 25 sov rôznych veľkostí a druhov. Pokojne pozorujú návštevníkov, ktorí vojdú do tichej miestnosti. Nie je to veľký priestor, asi 37 metrov štvorcových, ale sovy, ktoré sedia na bidielkach pozdĺž izby, sú nádherné a dobre vychované.
Akiba Fukura je najnovšia z radu zvieracích kaviarní, ktoré vyrastajú všade v Tokiu aj mimo neho. Najprv vznikli mačacie kaviarne (tie už sú teraz passé), potom králičie (roztomilé, ale trochu nudné), plazie kaviarne a teraz sovie.
Marta Kaczanová je poľská zákazníčka. Pracuje vo finančníctve a do Tokia priletela na krátku návštevu z Londýna, kde žije. Sovia kaviareň síce nebola hlavným dôvodom jej výletu, ale predsavzala si, že navštívi čo najviac zvieracích podnikov. Predtým sa zastavila v haďom.
Šusaku hovorí, že kaviareň ľudí nepriťahuje len preto, že ide o novinku. Niektorí klienti sa vraj vrátili „60-krát až 70-krát“. Môže to byť aj tunajšími ústretovými pravidlami. Na rozdiel od iných sovích kaviarní sa návštevníci Akiba Fukura dostanú sa sovami oveľa viac do kontaktu. Za poplatok 1 500 jenov (asi 11 eur) si hostia môžu vybrať sovu, sadnúť si s ňou k jednému zo stolíkov a hladiť jej neuveriteľne hebké perie. Posedenie so sovou trvá asi hodinu a na jeho konci Šusaku alebo jeho asistent zákazníka a jeho zvieracieho spoločníka vyfotografujú.
Nazývať podnik „kaviarňou“ je však zavádzajúce. K dispozícii je tu síce voda, ale latté tu nedostanete. Tiež kŕmenie sov prebieha bez účasti klientov – našťastie, podotýka CNN, lebo ich jedálniček tvoria podľa majiteľa mrazené ružové myši.
Sovie kráľovstvo je veľmi rôznorodé. Je tu napríklad Kuvičok vrabčí Shrimp, trochu nervózny nováčik. Ešte sa len učí, ako to tu chodí, a tak je tento drobček ušetrený od hladenia aj spoločného fotenia. Uhľovočierne oči Charlesa Xaviera prenikajú až do hĺbky duše a kúsok od neho sedí Snehuliak, Kabuki a Pán Satoši, Sladký zemiak a Gorila.
Pomenovanie sov je vraj veľmi osobná vec. „Ide o pocity. Človek sovy vlastne nepozná, keď ich vidí len na obrázku alebo o nich číta. Ale tvárou v tvár vás napríklad napadne: ty by si sa mala volať Okura,“ hovorí Šusaku.
Sovy mu dodáva jeho priateľ chovateľ a sú medzi nimi rôzne druhy, miestne i dovezené z Európy. Sú vraj na ľudí zvyknuté, pretože človeka vídali už od narodenia. Šusaku si vtáky berie v noci domov. Ako sa však vyspí človek, ktorý má vo svojom byte nočné živočíchy, zostáva otázkou, uzatvára CNN.