Zhoria všetky figuríny okrem tých, ktoré návštevníci označia za najkrajšie. Tie skončia v múzeu Faller, vysvetľuje dvadsaťšesťročný Vicente Rodríguez, ktorý na expozíciu postáv dohliada.
Španielsko by si prialo, aby tieto veľmi starobylé slávnosti – prvá písomná zmienka o nich pochádza z 18. storočia – boli zapísané na zoznam nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO. Každoročne prilákajú viac ako milión turistov.
Slávnosti sa začínajú koncom februára a vyvrcholia o necelé tri týždne neskôr, keď tieto figúry, asi 760 monumentov alebo osobností z kartónu a polystyrénu, ktoré môžu dosiahnuť výšku až 30 metrov, zhoria za radostného jasotu v obrovských plameňoch.
Humorné postavy vypovedajú o kríze a korupcii v krajine. Vlani napríklad predseda protiliberálneho hnutia Podemos Pablo Iglesias trónil na toalete a v ruke držal papier s vyobrazením šéfa vlády, konzervatívca Mariana Rajoya. Obdobie sviatku Las Fallas odsúva do úzadia dokonca aj býčie zápasy, ktorých sezóna sa práve začína.
Gigantické sochy z papiera lemujú osvetlené ulice, ktoré rozvoniavajú šiškami churros a paellou. Las Fallas sa zrodili, keď tesári s príchodom jari čistili svoje dielne a najrôznejší odpad pálili, uvádza Ximo Palomarez z múzea Faller. Vtedy začali vyrábať panáky zo slamy a starých handier. „Bol to spôsob, ako mohol ľud kritizovať a s humorom zosmiešňovať tých, ktorí mali moc a zneužívali ju,“ vysvetľuje Palomarez.
Poslednú februárovú nedeľu začnú slávnosti o pol ôsmej ráno „desperta“ – prvé výbuchy petárd. Potom sa každý deň o druhej popoludní, až do 19. marca, mesto chveje rytmom „mascletas“, päť minút trvajúcich explózií viac ako 100 kilogramov prachu.
Zdá sa, akoby to bol koniec sveta. Námestie pred radnicou lemované palmami zaplavia tisíce prizerajúcich sa, ktorí si prídu vypočuť toto „terremoto“, zemetrasenie, keď vrcholia výbuchy, pri ktorých sa otriasa zem a centrum mesta zahaľuje biely dym.
Cudzinec len ťažko chápe rodiny, priateľov a susedov, ktorí sa združujú do takzvaných Komisií Falleras, že vydajú niekedy všetky svoje úspory na vyrobenie pominuteľných gigantických figurín. Vlani predstavoval rozpočet Valencie na Las Fallas 6,9 milióna eur.
„Las Fallas, to je životný štýl. Pre mňa to je ako náboženstvo,“ hovorí učiteľ Vicente Rodriguez, Faller rovnako ako jeho otec a starý otec. „Sme ako futbalový tím, ktorý celý rok trénuje, aby vyhral európsky pohár. Rád celý rok pracujem, aby som mohol upáliť jednu figúru. Potom zaplačem a začnem znova,“ dodáva.
Jeho združenie, rovnako ako 380 ďalších, sa zúčastňuje na súťaži a organizuje prehliadky, koncerty a lotérie, aby získalo peniaze na svoje kreácie.
„Je to spôsob, ako naučiť deti združovať sa s ostatnými,“ uvádza Carmen Sanchová, ktorá pochádza zo starej valencijskej rodiny a v 22 rokoch bola zvolená za Faller Mayor, teda kráľovnou Las Fallas.
Dvadsaťdeväťročný Hector Sebastia by za nič na svete tieto slávnosti nepremeškal. „Niektorí obyvatelia počas Las Fallas z Valencie odchádzajú. Hovoria, že celé dni len odpaľujeme petardy a napchávame sa. Nič nepochopili,“ hovorí.