Kovové dvere sa otvoria a človek vstúpi do miestnosti veľkej šesťkrát šesť metrov, ktorá sa ničím nelíši od kancelárie. Sprievodkyňa Múzea juhovýchodnej Moravy Oľga Kučerová stlačí čierny gombík a výťah začne ladne stúpať nahor rýchlosťou 0,75 metra za sekundu. Bez akéhokoľvek poskakovania či škripotu.
Na drevenom stole vidíte čierny historický telefón značky Siemens, aj nábytok je pôvodný, z roku 1939, keď výťah dali do prevádzky. Naľavo od stola je ovládací panel s tlačidlami, okrem iného aj tých s nápisom Zatemnenie, pretože v období vojny sa museli okná pravidelne zatemňovať z dôvodu leteckých útokov.
Na podlahe je stále podlahovina nazývaná Zlinolit, ktorú vyrábala firma Baťa. Neveľké biele umývadlo v rohu pri výťahových dverách, kohútiky na teplú i studenú vodu, zrkadlo nad nimi. Rezervoáre vody sa nachádzajú na streche kabíny, ďalší na odpadovú vodu si kabína vozí pod sebou. V kabíne je aj amplión závodného rozhlasu a klimatizačná jednotka na strope.
Za oknami sa zjavuje mesto Zlín stále z väčšej výšky a v závere výťah vystúpi až na 16. poschodie. Nachádzame sa v tzv. Baťovom mrakodrape, ktorý dal postaviť Ján Antonín Baťa podľa projektu architekta Vladimíra Karfíka v rokoch 1936–1938.
Bolo to sídlo riaditeľstva obuvníckej firmy Baťa. Budova má číslo 21, ľudovo sa jej preto hovorí „Dvadsaťjednotka“. V Baťovom závode sa budovy označovali americkým štýlom keď prvá číslica (v tomto prípade dvojka) označuje rad budov v smere od východu na západ a druhé číslo (teda jednotka) znamená rad budov od juhu smerom na sever.
V období, keď „Dvadsaťjednotku“ v zlínskom priemyselnom areáli ľudovo nazývanom Fabrika skolaudovali, Ján Antonín Baťa už bol v zahraničí a výťah nikdy nepoužil. Táto pojazdná kancelária mu však nemala slúžiť na kontrolu zamestnancov v rámci presúvania sa medzi poschodiami, ale na porady s jednotlivými vedúcimi a urýchlenie komunikácie s pracovníkmi v celej budove.
Takisto slúžil ako miesto na pozývanie vzácnych návštev firmy Baťa. To platí podnes, lebo klenot Baťovho mrakodrapu so strojovňou firmy Otis už navštívilo mnoho známych osobností. Samozrejme, odvoz touto technickou raritou nahor a nadol si nenechajú ujsť ani mnohí návštevníci výstavy Princíp Baťa, ktorá je stálou expozíciou Múzea juhovýchodnej Moravy v Zlíne.
Keď sa po jazde nahor trvajúcej necelé dve minúty otvoria na výťahu dvere na strešnú vyhliadkovú záhradu budovy, Oľga Kučerová vyzve návštevníkov, aby sa medzierkou medzi kabínou výťahu a stenou pozreli nadol do šachty. Keďže stavba má 77,5 metra, je to poriadna výška.
Baťov mrakodrap na triede Tomáša Baťu č. 21 bol svojho času druhou najvyššou budovou v Európe. Mimochodom, v tejto budove sa nachádza viacero výťahov a zaujímavosťou je aj paternoster s 31 kabínkami. Tu neplatia slová známej pesničky Richarda Müllera „Výťah opäť nechodí, tak zdolať trinásť poschodí…“
Mrakodrap má 17 podlaží (najvyššie tvorí len nadstavba so strojovňou klimatizácie a vodné rezervoáry) a v budove sú tri schodištia s minimálnou možnou šírkou. Kto by však po nich šliapal, keď sa môže odviezť v pohyblivej Baťovej kancelárii?