Kostnica plná lebiek a hnátov láka tisíce ľudí do Kutnej Hory

, 26.03.2016 07:00

Luster, erb a ozdoby z tisícov lebiek, hnátov, rebier... Nejde o žiadnu halloweensku párty, ani strašidelný hrad, ale svetoznámu kostnicu v Sedlci pri stredočeskej Kutnej Hore, ktorá ročne priláka až 250-tisíc návštevníkov.

Vstupu do kostnice môžu predchádzať nepríjemné pocity, no interiér svojou rozmanitosťou natoľko upúta, že väčšina ľudí na zdesenie zabudne a venuje sa zaujatému skúmaniu výzdoby.

Toto dielo nie je samoúčelné, ale po dlhé roky má za cieľ pripomínať návštevníkom realitu pominuteľnosti, ale aj hodnoty života.

Tí v nebi

Kostnica je vlastne podzemnou kaplnkou kostola Všetkých svätých na cintoríne, ktorý bol kedysi súčasťou cisteriánskeho kláštora. Kostolík postavili v 14. storočí a skladá sa z dvoch kaplniek postavených nad sebou.

V rohoch tej podzemnej kaplnky zaujmú mohutné pyramídy z kostí, ktoré sú poukladané na drevených konštrukciách. Hnáty majú symbolizovať tých, ktorí sú už v nebi, a nik ich nedokáže zrátať.

Uprostred kostnice visí luster zostavený zo všetkých druhov kostí ľudského tela. Pod ním je vchod do hrobky, kde sú uložené ostatky pätnástich majetných kutnohorských obyvateľov.

Po obvode hrobky stoja barokové svietniky a v osvetlených vitrínach sú lebky bojovníkov z husitských vojen.

Beinkirken i Sedlec #beinkirken #bonechurch #sedlecossuary #sedlec #kutnahora

Fotka uverejnená používateľom Vigdis Enger NORWAY (@vigdis_enger),

Exkluzívne miesto

Najnovšie výskumy ukázali, že spolu s ďalšími časťami opátstva sa kostol túžil pripodobniť jeruzalemskému chrámu. Podzemná časť sa totiž mimoriadne podobá na podzemnú kaplnku na jeruzalemskom poli Hakeldama, kam pochovávali zosnulých pútnikov. Ich telá vraj s tamojšou pôdou splynuli už za jeden deň.

Legenda hovorí, že jeden z opátov vycestoval do Jeruzalema a priviezol z Božieho hrobu za hrsť hliny, ktorú rozsypal na kláštornom cintoríne. Tak sa toto miesto večného odpočinku symbolicky stalo súčasťou Svätej zeme, a u ľudí nadobudlo na atraktivite. Začal narastať záujem o pohreb v Sedleci, hlásili sa nielen domáci, ale aj záujemcovia zo zahraničia, a tak sa cintorín začal rozširovať.

V roku 1318, keď životy začala kosiť morová epidémia, na cintoríne pochovali okolo 30-tisíc zosnulých a ďalších 10-tisíc našlo na mieste svoj pokoj počas búrlivých husitských vojen. Husiti začiatkom 15. storočia potrápili sedlecký kláštor aj požiarom, ktorý zasiahol tiež kostolík.

Poloslepý skladač pyramíd

Koncom 15. storočia cintorín zrušili, kosti zo zeme exhumovali a uložili ich zvonka i vnútra podzemnej kaplnky. Tam ich poloslepý mních v roku 1511 poskladal do veľkých pyramíd.

V 18. storočí sa mnísi rozhodli kostolík upraviť a posilniť jeho statiku. Medzi veže západného priečelia vstavali štít a stavbu podopreli pomocou západnej predsiene.

V duchu jeho špecifického architektonického štýlu – takzvanej barokovej gotiky – upravili aj jeho interiér a pridali výzdobu z kostí.

Víťazný havran

Keď v roku 1784 cisár Jozef II. rušil kláštory, zanikol aj sedlecký kláštor a cintorínsky kostolík odkúpili Schwarzenbergovci z Orlíka. Rodina sa rozhodla pre ďalšiu úpravu, a tak si koncom 18. storočia najala majstra, ktorý kaplnku originálne vyzdobil pomocou kostí a lebiek z nastavaných pyramíd.

Pynte med skjelett her i Tjekkia #bonechurch #kutnahora #tjekkia

Fotka uverejnená používateľom Thea Kristin Angeltveit (@theaang),

Okrem lustra a girlánd nechýbal ani Schwarzenberský erb umiestnený na mreži v ľavej časti kaplnky. V pravom spodnom poli erbu je zobrazený havran, ktorý ďobe do oka Turkovi – symbol víťazstva rodu nad Turkami v bitke pri Rábe v roku 1591.

Kosti, ktoré majster pri výzdobe kaplnky použil, najprv poriadne vydezinfikoval a vybielil chlórovým vápnom. Ostatné, asi 40 metrov kubických, neskôr pietne uložili späť do cintorínskej pôdy, kde odpočívajú podnes.

Zdroj: Ossuary.eu; Kutnahora.cz

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kostnica #Česko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk