Bienvenido a Miami – vitajte v meste bohatých hispáncov

Počas pár desaťročí sa z niekdajšieho ospalého južanského Miami stala energická latinskoamerická metropola. Ako sa to udialo? Ak sa spýtate Američanov na hispánske prisťahovalectvo do Spojených štátov, mnohých z nich ako prví napadnú zbedačení migranti, ktorí prechádzajú púšťou v Arizone, aby sa nelegálne dostali do USA.

28.05.2016 07:00
debata

Congratulations to #littlehaiti vote 5-0. #haitianheritagemonth #streetart #miami #l4l #art

Fotka uverejnená používateľom SJ (@sassally),

Spolu s miliónmi mužov a žien, ktorí z Mexika či iných latinskoamerických krajín v posledných desaťročiach bez kontroly prišli bez peňazí a vzdelania, z juhu do krajiny mieria tiež menšie, ale významné prúdy zámožných migrantov, z ktorých mnohí si za miesto na život vyberajú Miami, uvádza BBC.

Vo vreckách majú pracovné povolenie a univerzitné diplomy, mnohí z nich si kupujú domy s bazénmi a rozľahlými trávnikmi v blízkosti dobrých škôl. Kým na iných miestach v Amerike politici ako Donald Trump sľubujú, že pozdĺž hranice s Mexikom postavia obrie múry, v Miami s 2,5 miliónom obyvateľov, z ktorých 70 percent sú Hispánci, a kde sa všade dohovoríte španielsky, sa rastúci vplyv Latinskej Ameriky prijíma s pokojom.

Juan Pablo Restrepo pochádza z Kolumbie. Teraz žije so svojou ženou a synom na slávnom miamskom ostrove Key Biscayne a pracuje ako hudobný kurátor pre spoločnosť Mood Media, ktorá poskytuje kulisovú hudbu pre obchody po celých Spojených štátoch.

„Miami je pre Latinskoameričanov veľmi atraktívne. Chcú byť v Spojených štátoch so všetkými výhodami a zároveň nechcú prísť o svoje kultúrne korene,“ hovorí Restrepo. „Je to tiež veľmi úspešný most medzi oboma kultúrami – anglofónnou a hispánskou,“ dodal.

Restrepo je súčasťou latinskej diaspóry, ktorá zmenila Miami na americkú metropolu s najväčším podielom obyvateľov narodených v cudzine. Podľa sociológa na Floridskej medzinárodnej univerzite Guillerma Greniera predstavujú takmer 51 percent populácie.

„Kubánci sem začali prichádzať v roku 1959 a potom ich nasledovali ďalší a ďalší Latinoameričania z iných krajín,“ povedal Grenier. V posledných rokoch sa v ich stopách vydalo asi 100 000 prísluš­níkov strednej triedy z krajín, ako sú Kolumbia, Argentína, Venezuela a Brazília, poznamenal.

„Ak v Latinskej Amerike podnikáte, môžete zamieriť do Miami, kde sú zákazníci a trh,“ uviedol s tým, že 25 percent podnikov v štáte Florida patrí latinskoamerickým prisťahovalcom.

Grenier tiež vidí Latinskoameričanov v Miami v porovnaní s tými ostatnými inde v USA na úplne inej mocenskej priečke. „Keď v Los Angeles počujete španielčinu, tak sú to často čašníci alebo robotníci, ktorí vám kosia trávu. V Miami španielsky hovorí majiteľ reštaurácie aj majiteľ trávnika,“ dodal.

Realitná agentka Mercedes Guinotová predáva dobre situovaným Latinskoameričanom mnoho domov. Odhaduje, že 80 percent klientov pochádza z Latinskej Ameriky. V priemere dávajú 450 000 dolárov (400-tisíc) za troj- či štvorizbové domy s veľkou záhradou a bazénom.

Hoci sa zdá, že Miami sa úplne vyhlo sporom kvôli migrácii, ktoré sú inde v USA aktuálnou témou, v skutočnosti to nie je celkom pravda. Miestni majú stále na pamäti napätie vo vzťahoch, ktoré prinieslo v roku 1980 referendum. Z ktorého vzišla angličtina ako oficiálny jazyk mesta. Toto opatrenie zostalo v platnosti ako márny pokus proti rastu vplyvu španielčiny až do začiatku 90. rokov.

Časom sa odsťahovalo tiež množstvo Američanov, ktorí sa nedokázali vyrovnať s mohutnými demografickými zmenami, po ktorých sa z ospalého južanského letoviska stala latinskoamerická metropola. Belosi teraz v južnom floridskom okrese Miami-Dade predstavujú podľa Greniera len 15 percent populácie.

debata chyba
Viac na túto tému: #Florida #Miami #Latinská Amerika #hispanista