Na streche Grand Bazaara po stopách Jamesa Bonda s Istanbulčankou z New Yorku

Turecké veľkomesto Istanbul. Hore schodmi a tmavou ošarpanou chodbou k dverám v starom múre. Otvoria sa akoby zázrakom len pre vyvolených. Musíte o nich vedieť. Aj o človeku, ktorý má kľúče a za malý bakšiš vás pustí nahor.

12.09.2016 07:00
Grand Bazaar, Istanbul, Turecko Foto:
Dievčatá sa fotografujú pred panorámou Istanbulu na streche Grand Bazaara.
debata

Zostáva zdolať uzučké schody a zrazu akoby ste stáli na streche… sveta? Múry staré niekoľko storočí, kupoly mešít, vysoké štíhle minarety, trblietajúce sa vody Bosporu a za nimi mesto a mesto a nekonečno. A keď sa postavíte na kupolu na samom kraji, za sebou máte impozantnú Sülejmanovu mešitu a modrú oblohu.

Ak je práve čas modlitby, minarety sa začnú prekrikovať a zvolávanie na pobožnosť sa z každého nesie do diaľky… Toto je určite jedna zo striech sveta: strecha najstaršieho a najrozľahlejšieho krytého trhu na svete, Grand Bazaara v Istanbule. Daniel Craig sa práve tu preháňal na motorke v bondovke Skyfall.

Svet nákupov

No stali sa tu aj oveľa dôležitejšie udalosti. Rozľahlé chaotické bazáre sú centrom a srdcom všetkých väčších miest na východe. Ten istanbulský tvorí 58 ulíc, krytých vysokými okrúhlymi stropmi, ktoré stavali ešte pred stáročiami a podľa potreby dopĺňali o ďalšie a ďalšie priestory. Tie najstaršie sú z roku 1455. Do tohto priestoru vtesnali Turci viac ako 1 200 obchodov. A to vôbec nie je všetko.

Skrátka to nestačilo. Obchodníci postupne zaberali aj okolité ulice. Takže okolo obrovského "Kapali Čarši“ (v turečtine Krytý trh) sa rozprestiera ďalšie rozľahlé trhovisko, napoly pod holým nebom, napoly skryté v uličkách, pasážach, obchodíkoch a dielničkách.

Ako sa z tržnice stávala turistická atrakcia a nájmy stúpali, presúvali remeselníci výrobu do dielní mimo starobylého areálu a ponechali si iba obchodíky. Je to lukratívny priestor, denne ho navštívi až 400 000 ľudí, čomu zodpovedajú aj ceny nájmov.

Grand Bazaar, Istanbul Foto: Jana Čavojská
Grand Bazaar, Istanbul, Turecko Grand Bazaar, Istanbul

Tu vás vaši zákazníci nájdu, to je isté, navyše sú to väčšinou turisti ochotní kupovať každú hlúposť, napríklad aj korenie, ktoré by omnoho lacnejšie zohnali v supermarkete. Istanbulčania to dobre vedia a radšej nakupujú v okolitých uličkách.

Pre turistov je Grand Bazaar stále lákadlom. Evokuje exotiku orientu a svet výhodných nákupov. Kto si ešte pamätá na autobusové zájazdy za zlatom a koženými bundami, ktoré organizovali podnikavci po revolúcii?

Predavači na Grand Bazaare dodnes ovládajú pár základných fráz v slovenčine a češtine. Ich práca nie je jednoduchá. Donekonečna musia byť dotieraví. Inak nič nepredajú. Pracujú denne s výnimkou nedele od rána do večera.

Napriek silnej konkurencii necítia medzi sebou napätie. Práve naopak. Vznikli silné priateľstvá. Ochotne si navzájom postrážia obchodíky a nikomu nič nezmizne, kým mu na tovar dohliada sused.

Šperky v tureckom bazári.
V najstaršom stále funkčnom obchode na Grand...
+9Šperky, brošne, obrázky...

Každý pozná mená detí predavača odvedľa, ktoré na bazáre obvykle trávia soboty, keď majú v škole voľno. Vtedy sa spoločne klebetí, obeduje, deti sa hrajú a napriek davom turistov vládne rodinná atmosféra.

S reštauráciou na hlave

Napriek všadeprítomnej komercii je Grand Bazaar fascinujúce miesto. Rušný od rána do noci. Obchodíky na vydláždených uliciach sú iba malým zlomkom z jeho reálneho života.

Vo dvoroch a na zaprášených poschodiach sú dodnes ukryté dielne. Tu sa produkujú šperky ako z rozprávok Tisíc a jednej noci, medené nádoby, drevené výrobky, oblečenie, tu dokážu šikovné ruky majstrov všeličo opraviť a vylepšiť.

A ešte väčšie množstvo tovarov zo všetkých kútov sveta sa tu rozbaľuje, triedi, rozdeľuje a opäť balí. Toto šialené miesto dáva prácu dvadsaťtisíc ľuďom. Nie sú to len predavači v obchodíkoch, ktorí vás neustálym pokrikovaním a ponúkaním miestami privádzajú do šialenstva. Sú to nosiči, zásobovači. Opravári obuvi, odevov, hodiniek, šperkov a všetkého, na čo si len dokážete spomenúť.

V najstaršom stále funkčnom obchode na Grand... Foto: Jana Čavojská
Grand Bazaar, Istanbul, Turecko V najstaršom stále funkčnom obchode na Grand Bazaare, ktorý patrí arménskej rodine, predávajú starožitnosti a ikony.

Nosiči čaju – komodity nevyhnutnej v tejto geografickej šírke a dĺžke. Muži, ktorí čaj varia a umývajú sklenené poháre s tučnými bruškami; ich prevádzky zvyčajne zaberajú minipriestory prilepené niekde na rohu, no sú doslova nevyhnutné na prežitie.

Priemerný Turek vypije denne dvadsať pohárikov čierneho sladkého čaju. Vraj je super aj preto, lebo zaháňa hlad. Aj keď, na Grand Bazaare sa o žalúdok báť netreba. Ďalším dôležitým činiteľom sú tu malé jedálne, reštaurácie a bistrá.

Pomocníci, najmladší chlapci, ktorí by u nás určite ešte nesmeli pracovať, si tam kladú na hlavy obrovské kovové tácky s tureckými pochúťkami a čajom a vyrážajú do ulíc. Donáška priamo k zákazníkovi je samozrejmosťou. Na jednej zo spiatočných ciest potom pozbierajú prázdne taniere.

Iní poskytovatelia rýchleho občerstvenia si nosia na hlave celú ponuku. Ťažkú tácku s pestrou paletou pekárenských výrobkov – plnených slaných aj sladkých taštičiek, tyčiniek a buchtičiek – nesú pomedzi obchodníkov a vykrikujú. V zásobe majú narezané kúsky papiera. Stačí si vybrať pochúťku a dostanete ju priamo do ruky.

Predavač gramofónov. Väčšia časť budov patrí... Foto: Jana Čavojská
Grand Bazaar, Istanbul, Turecko Predavač gramofónov. Väčšia časť budov patrí spoločenstvu vlastníkov, ktorí priestory prenajímajú. Len niektorí predavači a remeselníci svoje dielničky a obchodíky aj vlastnia.

Nesmieme zabúdať ani na mešity, ktoré sú prirodzenou súčasťou tohto priestoru. Azda len piatková poludňajšia modlitba, najdôležitejšia za celý týždeň, dokáže na pár minút utíšiť ruch Grand Bazaara.

A ďalej zmenárnici a obchodníci s akciami, okolo ich búdok sa zvyčajne tlačí hlúčik mužov v oblekoch a s mobilnými telefónmi pri uchu, každý vykrikuje, pýta sa, tlačí sa, do telefónu jačí aktuálne čísla a snaží sa urobiť čo najlepší obchod.

Istanbulčanka z New Yorku

Nie, Grand Bazaar v skutočnosti nie sú stánky s korením, tureckým medom, bižutériou a zlatom. Grand Bazaar je skôr život na otlčených poschodiach a v zadných uličkách tejto obrovskej šialenej tržnice. Tam turisti zabrúsia len občas. No práve tam remeselníci vyrábajú svoje malé umelecké diela priamo pred vašimi očami…

Prepáčte. Omyl. Niekedy sú tie diela poriadne veľké. Obrovské kovové a hlinené nádoby, lampy, kusy nábytku, starožitnosti. To si bežný turista z lacného letu nekúpi. Tu sa nájde aj trochu priestoru na čerstvom vzduchu pod modrou oblohou, o ktorom vedia iba priatelia a stáli zákazníci, ktorí sa už medzičasom priateľmi stali, takže si tu môžete posedieť na teraske a vychutnať si silnú kávu z miniatúrnej šáločky.

Remeselník z rodiny vyrábajúcej medené nádoby... Foto: Jana Čavojská
Grand Bazaar, Istanbul, Turecko Remeselník z rodiny vyrábajúcej medené nádoby má dielničku zastrčenú vzadu na hornom poschodí Grand Bazaara.

Tu odpočívajú vo voľných chvíľach nosiči tovarov a miestni chovajú holuby. A tu, na strechách starobylého trhoviska, sa odohráva úplne iný život. Samozrejme, len tak sa tam nedostanete. Brány nahor sú dôsledne schované, maličké a zamknuté. Stačí však poznať správnych ľudí a ste tam.

Pre mňa bola tou správnou osobou Monica Fritz. Američanka z New Yorku, ktorá chodila na základnú v Haarleme, vtedy v štvrti s veľmi zlou povesťou. Začala fotografovať. Vyštudovala umeleckú školu v talianskej Florencii a žila tam 14 rokov.

Potom odišla na rok do Jemenu kvôli fotografickej zákazke projektu o architektúre. A potom prišla ponuka fotograficky dokumentovať vedeckú prácu Paola Girardelliho o talianskej architektúre v Istanbule. Monica predala všetko, čo sa dalo, zobrala kocúra Edwarda a odišla do dediny Kuzguncuk na brehu Bosporu.

"Neskôr som sa vydala za Turka, rozviedla sa s ním, a už som zostala,“ usmieva sa drobná žena s hustými vlasmi. V Istanbule žije viac ako dvadsať rokov a stále sa nevie nabažiť zlatistého slnečného svetla, ktoré v určitých častiach dňa robí z obyčajného mesta rozprávkové.

Na streche Jamesa Bonda

Monica pozná rôzne zákutia Grand Bazaara. Postupne si našla priateľov medzi majiteľmi dielničiek a bytíkov v zadných dvoroch. Jeden z nich nás práve púšťa na strechu Jamesa Bonda.

Monica pozná rôzne zákutia Grand Bazaara. Foto: Jana Čavojská
Grand Bazaar, Istanbul, Turecko Monica pozná rôzne zákutia Grand Bazaara.

Cez ošarpanú chodbu a potom po uzučkých schodoch nahor. Sú tu neodmysliteľné klietky s holubmi a malé dvere do minidomácností v zadných dvoroch. A ten neuveriteľný pohľad na Istanbul, aký vám neodporučí žiadna turistická príručka.

S Monicou navštívime aj ďalšie miesta. Najmenšiu dielničku na bazaare, opravovňu hodín, búdočku, do ktorej sa opravár so svojim „náradíčkom“ ledva zmestí, no usmieva sa cez malé okienko. Čajovníka prilepeného so svojimi kotlami a kanvicami na rohu jedného z vnútorných dvorov.

Najstarší obchod starožitníkov arménskeho pôvodu, s ikonami, obrazmi a pôvabnými drobnosťami. Predavača textilu z Tadžikistanu. Výrobcu medených nádob, vraj najlepších na varenie tureckej kávy. Zmenáreň s najlepším kurzom, kde ju nikdy neoklamú.

Turecko momentálne nie je najpopulárnejšou turistickou destináciou. Bombové útoky a pokus o prevrat potenciálnych záujemcov logicky vystrašili. Grand Bazaar je prázdny ako nikdy predtým.

Teda, úplne prázdny nie je. Ale oveľa prázdnejší ako zvyčajne. Netreba sa pretláčať pomedzi davy nakupovaniachtivých turistov. Na atmosfére mu to neubralo.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Turecko #Istanbul #bazár