Svet sa mení: Turisti chodia pozorovať delfíny a tulene do amsterdamských kanálov

09.11.2016 07:00
Amsterdam, Holandsko, kanál, loď, čln, jeseň,
Jeseň na amsterdamskom kanáli Prinsengracht. Autor: ,

Tulene, ktoré vystrkujú nos z vody malebných amsterdamských kanálov? Nič nezvyčajné. Podľa expertov sa dnes holandská metropola môže pochváliť oveľa širšou biodiverzitou, akú ponúka rovinatý a monotónny vidiek Holandska, píše agentúra AFP.

V Amsterdame s jeho 800 000 obyvateľmi a miliónmi turistov žije na najrôznejších miestach najmenej 10 000 živočíšnych druhov. Sú tu cicavce, ako je hraboš severský, veverička červená, líška a vták kaňa močiarna, ale aj nové druhy netopierov a motýľov a od roku 2012 dokonca aj tuleň.

Tulene obyčajné so škvrnitými telami sa dostávajú do amsterdamských kanálov zo Severného mora. Niektorým šťastlivcom sa podarí zazrieť a pozorovať aj tuleňa sivého, ktorý je väčší a má sivé a biele škvrny, ba z času na čas dokonca aj delfína.

Len v metropole, ktorá má sedem rôznych biotopov, žije štvrtina všetkých živočíšnych druhov zistených na území Holandska. Z nich je 300 chránených.

Príroda ako ju nepoznáme

„Biodiverzita v Amsterdame sa v posledných desaťročiach značne rozrástla, na rozdiel od vnútroštátnej a medzinárodnej tendencie,“ uvádza radnica metropoly na svojich internetových stránkach. A to do tej miery, že je dnes oveľa väčšia ako na vidieku, uvádza Geert Timmermans, šéf projektu Architektúra krajiny a ekológie.

V mestskom prostredí rovnako ako inde sa tiež prejavuje príroda. „Prispôsobuje sa a využíva nové príležitosti,“ konštatuje Jelle Reumer, bývalý riaditeľ múzea prírodných dejín v Rotterdame a profesor paleontológie v Utrechte.

Niektoré živočíšne druhy sa vyvíjajú, iné sú ohrozené, pred vyhynutím. A v podstate, hoci je vymieranie pánd alebo nosorožcov smutné, to nie je pre ekosystém žiadny problém, vyhlasuje s vedomím, že to môže niektorých ľudí šokovať.

„Je normálne, že živočíšne druhy vymierajú. V celej geologickej histórii bolo viac vyhynutých druhov ako je dnes živých. Každý druh je výsledkom istej evolúcie, ktorá môže trvať milión rokov,“ hovorí.

V budúcnosti by mali v mestách vznikať mnohé druhy, z hľadiska geologického času ešte veľmi mladé," zdôrazňuje Reumer.

Budovy nahradili holubom útesy a v teple mesta, kde je až o desať stupňov teplejšie, sa darí figovníkom a jednému druhu kobyliek, dodáva.

Škovránok len v zoo?

Niektorí experti však popierajú, že by mestá ponúkali bohatšiu prírodu ako vidiek. „Biodiverzita je zložitý pojem: v arktickom regióne je slabšia ako v tropických lesoch, ale je jedinečná. Rovnako to platí o meste aj o vidieku,“ zdôrazňuje Martin Poot z holandského štátneho štatistického ú­radu.

Podľa holandskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) sú v osídlených oblastiach škody, ktoré napáchajú ľudia, zrejme menšie: živočíšna populácia od 90. rokov v mestách klesla o 30 percent, zatiaľ čo na vidieku o 40 percent.

Na vidieku vyvolalo priemyselné poľnohospodárstvo vo veľkom rozsahu od 60. rokov vyhynutie dvoch tretín voľne žijúceho vtáctva, vzácne sa dnes vyskytuje žeriav, kalužiak či škovránok.

Ešte nie je neskoro

Ľudia menia vidiek na poľnohospodársku púšť tvorenú kukuricou, kravami a jedným druhom trávy, ničia prirodzené prostredie znečisťovaním a nadmerným využívaním zdrojov, zdôrazňuje Reumer.

Podľa Medzinárodného zväzu na ochranu prírody (IUCN) je dnes takmer 24 000 živočíšnych druhov kriticky ohrozených. Pokiaľ ide o jednotlivé druhy, je to každý štvrtý cicavec, každý ôsmy vták a každý tretí obojživelník.

„Človek je jediným druhom, ktorý môže premýšľať o tom, čo sa deje. Ešte nie je neskoro,“ pripomína Reumer.

#Holandsko #Amsterdam #delfíny #kanály #biodiverzita #tulene
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku