Do Skopje, jednej z prvých zastávok na našej balkánskej ceste, sme dorazili po prechode Srbskom a Kosovom. Netušiac, že deň pred naším príchodom sa pod týmto mestom otriasla zem.
Zemetrasenie s magnitúdou 5,3 sa, našťastie, svojou silou nevyrovnalo otrasom zeme v roku 1963, ktoré pochovali veľkú časť dnešného hlavného mesta Macedónska. Pod ruinami budov vtedy zahynulo vyše tisíc ľudí.
Skopje je o niečo väčšie ako Bratislava. Dominuje mu rozľahlé Macedónske námestie, s obrovskou bronzovou sochou Alexandra Veľkého v strede. S mečom v ruke bráni levie hlavy, ktoré pod ním chrlia vodu do fontány. Svet tohto bojovníka na koni pozná ako Alexandra Macedónskeho.
Obyvatelia Skopje a celého Macedónska si ho radi prisvojujú, čím hnevajú svojich gréckych susedov. Gréci totiž tvrdia, že Alexander je čisto helénska postava, preto patrí Grécku. A nie je to jediný svár medzi týmito dvoma krajinami.
Skopje a Atény sa sporia o názov Macedónsko. Rovnaký názov má totiž aj grécka oblasť na severe krajiny. Atény tvrdia, že názov Macedónsko je výlučne gréckym kultúrnym dedičstvom.
Kontroverzný projekt
Sedíme na terase bistra London priamo oproti vysvietenej paráde s Alexandrom Veľkým na vrchole a objednávame si rizoto. Vo chvíli, keď nám ho čašník položí na stôl, zem sa zatrasie. Všetci naokolo vykríknu a život na niekoľko sekúnd zamrzne. Presne tak, ako keď zastavíte film.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Chodci stoja, pozerajú nad svoje hlavy a čakajú, čo sa bude diať. Našťastie, bol to len slabý otras. Čašník rozpráva o včerajšom zemestrasení, ktoré vraj zranilo tridsať ľudí. Ukazuje kúsky fasády odpadnuté z budovy nad našimi hlavami. A my radšej naše obavy roztopíme v pohári červeného vína.
Otrasy zeme nepoškodili žiadnu zo stoviek sôch, na ktorú v Skopje narazíte na každom kroku. V tomto meste sa takmer nedá urobiť fotografia, na ktorú by sa vám niektorá z nich tajne neprepašovala. Akoby si sochy politikov, umelcov aj žobrákov z celej Európy dali zraz v tomto meste. Nechýbajú ani desiatky sôch koní a fontány, ktoré vysvietené usilovne ochladzujú vzduch aj v noci.
Za všetkými sochami sa skrýva projekt „Skopje 2014“. Má vrátiť metropole niekdajší lesk, ktorý zatienila šeď komunistickej výstavby. A tak sa od roku 2010 rekonštruujú staré budovy, stavajú nové vládne budovy, múzeá a desiatky monumentov.
Foto: Skopje.fr
Miestni, medzi nimi aj náš čašník, vyčítajú projektu megalomániu a plytvanie obrovským množstvom peňazí. Len socha Alexandra Veľkého s podstavcom v podobe fontány vyšla na 9,4 milióna eur, neoficiálne odhady hovoria, že náklady na projekt presiahli 200 miliónov eur, prevažne požičaných. A pýta si ďalšie financie.
Navyše po prestavbe v duchu antiky Skopje získalo reputáciu najgýčovitejšieho mesta na Balkáne, označovaného aj ako balkánske Las Vegas.
Sú tam všetci
Budova s obrovskými korintskými stĺpmi, ktoré majú asi najviac pripomínať antiku, patrí Archeologickému múzeu. Vedie k nemu Most umenia cez rieku Vardar. Je posiaty 29 sochami velikánov dejín geografického Macedónska.
Sú tu všetci. Filip II. aj bulharský spisovateľ Grigor Prlichev. Prečo sa tu ocitla jeho socha? Študoval predsa v gréckych Aténach, a dokonca ho označovali ako druhého Homéra!
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Samozrejme, jedna zo sôch v uliciach Skopje patrí matke Tereze, ktorá sa tu narodila. V Skopje, na okraji Macedónskeho námestia, stojí na mieste jej rodného príbytku pamätný dom nositeľky Nobelovej ceny za mier.
Za Kamenným mostom zo 6. storočia, jedným z mála pozostatkov pôvodnej architektúry, je historická štvrť mesta s názvom Stara Čaršija. Nad ňou sa rozprestiera pevnosť Kale, ktorú do dnešnej podoby prestavali v 11. storočí.
A hoci sa do Skopje nezamilujete na prvý a možno ani na tretí raz, autentické uličky Čaršije, v ktorých sa snúbi kresťanstvo s islamom, vás určite očaria.