Mohutné chlpaté odevy, často z ovčej vlny, vyrezávané masky, niekedy rohy na hlavách, v rukách drevené vidly alebo metly, za pásom ťažké zvonce. Kostým čerta, ktorému sa v moravskom regióne niekde hovorí aj „larva“, môže vážiť aj 30 kg. Na Valašsku čert straší a trestá neposlušné deti, rozdáva im zhnité zemiaky a uhlie. Tieto masky chodievajú v sprievodoch najmä v období Mikuláša, po skupinách obchádzajú domy v obci spoločne s Mikulášom a so Smrtkou. Anjel v družine chýba!
Každá valašská obec má svojho typického čerta, napríklad niektorých možno spoznať podľa slamených prvkov, ďalší majú masky vyrezávané z dreva alebo sú omotaní reťazou a podobne. Asi desiatka čertov zo všetkých kútov moravského Valašska sa rozbehla medzi návštevníkov vianočného jarmoku vo Valašskom múzeu v prírode v Rožnove pod Radhoštěm. Ide o najnavštevovanejšie múzeum v prírode v Čechách, ktoré vlani oslávilo 90 rokov. Tento rok očakávajú 300-tisíceho návštevníka.
Na trhoch bolo možné ochutnať typickú moravskú kyselicu, čo je obdoba slovenskej kapustnice, a valašské frgály, veľké koláče pripomínajúce pizzu, ktoré jestvujú v tvarohovom, ovocnom či makovom variante. „Minulý rok sa vianočný jarmok konal len jeden deň a prišlo 13-tisíc ľudí. Tak sme sa to tento rok snažili rozložiť do celého víkendu,“ vysvetľuje Jindřich Ondruš, ktorý je riaditeľom múzea štyri roky. Sám pochádza z Nového Hrozenkova, čo je 27 km od garáže cez kopec do práce tu na Rožnovsku.
Stojíme na balkóne drevenej radnice a hľadíme na frmol pod nami. Čerti sa fotografujú a objímajú s návštevníkmi, chodí pomedzi nich aj Smrtka, z ktorej cítiť „svařák“, vlhká zima nepríjemne lezie pod kožu, aj Smrť môže byť uzimená! V náručí čerta je teplejšie, chlpatá a ťažká maska zaručuje, že tým veru zima nie je.
Dievčatá s bielymi tvárami a belostných rúchach stelesňujú Luciu, v rukách držia pierko a z každého, koho pohladia po tvári, vyženú zlého ducha. Ako sa tu hovorí: „Svatá Lucie noci upije a dne nepřidá!“ Podobne ako u nás sa k tejto postave aj v tomto regióne viaže množstvo povier, legiend a ľudových zvykov.
Foto: Dávid Popovič
Valašské múzeum v prírode je známe svojimi originálnymi drevenými stavbami, pričom najstaršie pochádzajú z prvej polovice 17. storočia. Najstaršia drevená stavba na Morave je z roku 1639, a je to krčma z rožnovského námestia, ktorá bola prenesená do areálu Dreveného mestečka. Valašské múzeum má totiž štyri areály: Drevené mestečko, Valašská dedina, Mlynská dolina a Pustevny.
Keď sa Rožnov začal vzmáhať a domy na námestí mesta sa prestavali na murované, vznikla snaha niektoré pôvodné drevené stavby zachrániť. Preniesli sa do bývalého mestského parku a postupne okolo nich začalo vznikať múzeum v prírode, ktoré u našich západných susedov pozná azda každé dieťa vďaka školským výpravám, ktoré sem pravidelne chodia. Objednať sa, prirodzene, môžu aj slovenské školy.
„Napríklad táto radnica je originál z rožnovského námestia,“ pokračuje Jindřich Ondruš. „Väčšina stavieb je postavená z jedle a zo smreka. Konkrétne pri tejto stavbe sme mali problém s červotočom a minulý rok sme tu vyskúšali metódu tzv. termosanácie. Celú drevenú budovu sme zabalili do akéhosi stanu a dovnútra vháňali horúci vzduch tak, aby teplota vnútri trámov dosiahla viac ako 50 stupňov Celzia. Požadovanú teplotu sa nám podarilo dosiahnuť až počas druhej noci a dúfame, že sa podarilo zničiť všetky vývojové štádiá červotoča.“
Foto: Dávid Popovič
Budova radnice tak doslova prešla skúškou teplom – našťastie, nie ohňom. Z unikátnych budov múzea zatiaľ vyhorela len jedna stavba, konkrétne v časti Pustevny to bola Jurkovičova stavba, chata Libušín. Bude sa obnovovať z poistky, z verejných zdrojov aj z vyhlásenej verejnej zbierky – počíta sa so sto miliónmi českých korún.
„Sme pyšní na to, že naše originálne budovy, prípadne ich kópie naďalej slúžia svojmu pôvodnému účelu, respektíve sú funkčné. Môžete si posedieť v originálnych krčmách tak ako kedysi, najesť sa z drevených tanierov, pozrieť si zariadené chalupy, v mlyne stretnúť mlynára, v škole učiteľa, na píle človeka, ktorý pracuje s drevom, v kostole sa konajú omše. V chalupe bezzemka sa ledva otočíte a nebudete chápať, ako je možné, že tu v malej miestnosti žilo sedem ľudí. Samozrejme, niektoré interiéry fungujú len v sezóne, ktorá sa začína 1. mája – aj kvôli vode, ktorá v zime zamŕza. Múzeum však funguje po celý rok a stále i dočasné výstavy počas nepriaznivého počasia sú zárukou strechy nad hlavou (najnovšie výstava krojov). Na budúci týždeň 17. a 18. decembra 2016 je najväčším ťahákom živý betlehem.“
Areály Valašského múzea v prírode:
Drevené mestečko: je najstarším a najnavštevovanejším areálom a takisto najstarším múzeom v prírode v celej strednej Európe. Prezentuje spôsob života v malom meste v období od polovice 19. storočia až po prvú štvrtinu 20. storočia. Možno tu nájsť budovu radnice, krčmu, budovu fojtstva (fojt – obdoba slovenského richtára), katolícky kostol a podobne.
Mlynská dolina – najmladší areál múzea otvorený v roku 1982. Možno tu nájsť funkčné drevené stavby prevažne na vodný pohon.
Valašská dedina – najrozsiahlejší areál Valašského múzea v prírode. Hospodárske usadlosti, salašnícke stavby, mlyn, dielňa kováča a mnohé ďalšie sú umiestnené v krajine, ktorá pripomína mnohé dediny na úbočiach Beskýd.
Pustevny – drevené stavby, bývalé útulky pre pustovníkov a turistov. Posledný pustovník tu zomrel v roku 1784. Autorom dvoch útulkov v štýle ľudovej secesie bol slovenský architekt Dušan Jurkovič. Lubišín a Maměnka boli sprístupnené v roku 1899. Bohužiaľ Libušín v marci 2014 vyhorel. Symbolom kraja je hora Radhošť a známy Radegast je vlastne pohanský boh úrody.