Najznámejšia vianočná pieseň sa zrodila takmer pred dvesto rokmi neďaleko Salzburgu. Dôkaz o tom nájdete v rakúskom Stille Nacht Museum – v Múzeu Tichej noci. Nachádza sa v najstaršej rakúskej škole v mestečku Arnsdorf. Aktívnej – miestne deti sa tu doteraz učia vo dvoch dvojtriedkach.
V škole učil aj autor melódie Tichej noci, organista a skladateľ Franz Xaver Gruber. Narodil sa v roku 1787 v Hochburg-Ach ako tretie dieťa chudobného tkáča Josefa Grubera. Učiteľ miestnej školy, ktorú navštevoval, čoskoro odhalil chlapcovo nadanie.
Popri ostatných predmetoch ho oboznamoval aj s hudbou, a chcel, aby sa, tak ako on, stal učiteľom. Otec však o jeho talente a láske k hudbe nechcel ani počuť. Zo syna netúžil mať žobrajúceho muzikanta, ale tkáča, ktorý po ňom prevezme remeslo.
Malý Franz však potajomky odbiehal od krosien k organu. Keď raz učiteľ ochorel a na organe nemal kto hrať, zastúpil ho. Dvanásťročný chlapec hral tak nádherne, že to obmäkčilo aj jeho otca. Dovolil mu, aby sa vzdelával v hudbe, dokonca mu kúpil harmónium. Na svoje prvé učiteľské miesto nastúpil po trojmesačnom štúdiu v roku 1807 do školy v Arnsdorfe. Miesto sa uvoľnilo po tom, čo pôvodný učiteľ zomrel.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Skôr než nastúpil, musel však Franz Gruber vyriešiť niekoľko problémov. Salzburg v tom čase nebol súčasťou Rakúska, navyše mladého muža povolali do rakúskej armády. Vďaka opátovi, ktorý potvrdil, že je zamestnancom kláštora, ho od vojenskej služby oslobodili.
S „modrou knižkou“ v ruke však musel vyriešiť ešte jeden problém. Franz nemal kde bývať a v byte po kostolníkovi bývala mladá vdova Maria Elisabeth Fischingerová s dvomi deťmi. Vyriešil to šalamúnsky. Oženil sa s ňou. Obidve deti, ktoré spolu mali, však ešte malé umreli.
Potom, čo Elisabeth ako 51-ročná zomrela, za ženu si vzal svoju bývalú žiačku Mariu Breitfussovú. Mali spolu desať detí. Len štyri sa dožili dospelého veku. Ani druhá žena sa nedožila vysokého veku. Zomrela v 34 rokoch, krátko po desiatom pôrode. Jeho treťou ženou sa stala opäť vdova, Katharina Wimmerová.
Voľnomyšlienkar
Ak sa počas návštevy Salzburgu dostanete aj do Salzburského dómu a ukážu vám miesto, kde krstili malého Mozarta, vedzte, že na tom istom mieste sa krstilo aj iné novorodeniatko, ktoré vstúpilo do dejín Soľnohradska – Joseph Mohr.
Autor textu koledy Tichá noc, svätá noc, sa narodil v roku 1792 v Salzburgu, ako nemanželské dieťa Anny Schoiberinovej a Franza Mohra. Tento žoldnier a neskôr dezertér opustil matku svojho syna skôr, ako sa potomok narodil. Malého Josepha sa ujal Johann Nepomuk Hiernle, vikár katedrály v Salzburgu. Podporoval ho v štúdiu, aj v hudobnom vzdelaní.
Joseph mal totiž krásny hlas a už v dvanástich hral na husliach a spieval v univerzitnom kostole. Po štúdiu teológie a vysvätení za kňaza sa stal kaplánom v Oberndorfe. Tu sa zoznámil s Franzom Gruberom, ku ktorému mal veľmi blízko. Joseph Mohr bol voľnomyšlienkar a svojím správaním popudzoval predstaveného. Ten do Salzburgu posielal sťažnosti, že sa nespráva ako slušný kňaz, že spieva po nociach v krčme (a nielen cirkevné piesne) a vtipkuje so ženami.
Gruber, ktorý v Oberndorfe vypomáhal ako organista, bol jedným z mála, ktorý mu rozumel. Možno aj preto, že pochádzali z rovnakých pomerov. Pri jednom z rozhovorov Joseph ponúkol Franzovi text pesničky, ktorý napísal pred dvoma rokmi. Požiadal ho, aby mu k nej skomponoval hudbu. Chcel originálnu pieseň, ktorú by mohol hrať na svojej obľúbenej gitare. Nadšený Franz mu ešte v ten večer dal do rúk noty.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Koleda Stille Nacht, heilige Nacht zaznela prvýkrát 24. decembra 1818 v kostole svätého Mikuláša v Oberndorfe, vzdialenom od Arnsforgu desať kilometrov. Farár bol jej textom a melódiou taký nadšený, že ju „zakomponoval“ do vianočnej bohoslužby.
Traduje sa, že pieseň museli po prvýkrát hrať v sprievode gitary, pretože mechy organu v miestnom kostole poškodili myši. Nie je to však celkom tak. Nebola to liturgická pieseň, nespievala sa počas omše, ale až po nej. A keďže gitara v tom čase bola nástrojom ulice a krčiem, dostala svoje miesto aj pri Tichej noci.
Pátranie po autoroch
Hoci sa Tichá noc dostala na všetky kontinenty sveta a bola preložená do viac ako sto sedemdesiatich jazykov sveta, jej autori sa počas života z nijakého mimoriadneho bohatstva netešili. Keď pieseň Tichá noc, svätá noc s podtitulom Pravá tirolská pieseň počul na Štedrý deň roku 1853 pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV., bol nadšený. Myslel si, že ju zložil Haydn, Mozart alebo Schubert, ani jeden z nich to však nebol.
Dvornému koncertmajstrovi nariadil vypátrať autorov koledy. Nebola to jednoduchá úloha. Mohr a Gruber nepatrili vtedy k významným osobnostiam Soľnohradska. Mohr žil v ústraní, väčšinu zárobku venoval charite – založil fond na vzdelávanie detí z chudobných rodín. On sám zomrel už v roku 1848 vo veku 55 rokov v obci Wagrain, pochovali ho na obecné trovy.
Foto: stille-nacht-tour.at
Pri hľadaní Franza Grubera pomohla náhoda. V roku 1854 pripravoval salzburský zbor vianočný program, v ktorom opäť nechýbala pieseň Tichá noc, svätá noc. Jeden z členov zboru, mladý Felix Gruber, ju však nespieval celkom tak, ako to vyžadoval zbormajster. Pokarhal ho, no Felix namietol, že pieseň spieva tak, ako ho to naučil otec. A ten predsa najlepšie vie, ako sa majú spievať piesne, ktoré skomponoval.
Franz Gruber potom odoslal zbormajstrovi list, v ktorom opisuje svoj život aj históriu vzniku koledy. A vďaka tejto náhode sa po zvyšok života tešil Franz Gruber keď nie peniazom, aspoň úcte. Stille-Nacht-Kapelle, Kaplnka Tichej noci v Oberndorfe je dnes turistickou atrakciou. Visí v nej plaketa s nápisom: „Učiteľ Franz Gruber tu 24. decembra 1818 napísal melódiu piesne Tichá noc, svätá noc a vikár Joseph Mohr zložil jej slová.“
Tichá noc, svätá noc
- Tichá noc, svätá noc, všetko spí, všetko sní,
sám len svätý bdie dôverný pár,
stráži dieťatko, nebeský dar,
zlatý Ježiško spí, sní, nebeský tíško spí, sní.
- Tichá noc, svätá noc, anjeli zleteli,
najprv pastierom podali zvesť,
ktorá svetom dnes dáva sa niesť,
Kristus Spasiteľ je tu, tešiteľ sveta je tu.
- Tichá noc, svätá noc, nežná tvár, lásky žiar
božsky rozsieva v jasličkách tam,
bije záchranná hodina nám
v svojom zrodení Boh, Syn,
Ježiško, láska, Boh, Syn.