V roku 1519 došiel španielsky dobyvateľ, ktorý porazil ríšu Aztékov a zabral územie dnešného Mexika pre Španielsko, Hernán Cortés, aj do Cholula.
Jedno z najväčších miest v strednom Mexiku, asi 80 kilometrov juhovýchodne od dnešného Mexico City, a jeho desiatky tisíc obyvateľov si dovtedy pokojne žili v tieni 5 kilometrov vysokej sopky Popocatepetl. Mestu kraľoval ohromný stupňovitý chrám, ktorý mal vraj viac schodov ako pyramídy v Tenochtitlane.
Pyramídy boli tradične chrámami zasvätenými bohovi Quetzalcoatlovi; táto pyramída sa chcela zavďačiť bohyni dažďa Chiconauhquiauhitl.
Španieli však pohanský symbol zničili, podobne ako to robili po celom Mexiku, aby miesta „uctievania démonov“ premieňali na katolícke svätyne. Znamenalo to tiež, že pustovnícky chrám na vrchole hory musel zmiznúť. Na špici hory, ktorá vlastne vôbec nie je horou…
Väčšia ako najväčšia
Jej meno Tlachihualtepetl v preklade znamená „Kopec vytvorený človekom“ a vnútri ukrýva najväčšiu pyramídu amerického kontinentu, podľa niektorých odhadov dokonca najväčší monument postavený ľudskou rukou.
Jej tajomstvá ostali neodhalené už vyše 400 rokov, a len teraz sa postupne dozvedáme čo-to o tejto unikátnej stavbe.
Pyramídu, ktorá je v základni širšia ako štyri futbalové ihriská (je to 4-krát viac ako spodok Veľkej Cheopsovej pyramídy v Gíze), podľa legendy postavil z hlinených tehál obor Xelhua po tom, ako unikol veľkej záplave.
Historici sa však prikláňajú k verzii, že za monumentom sú ľudia z mexickej vysočiny, ktorí sa stavbe venovali počas prvých šiestich storočí nášho letopočtu.
No podobne ako susedné mesto Teotihuacan, aj túto oblasť postihla okolo roku 600 neznáma katastrofa, po ktorej ostali domy zničené. Mesto Cholula a tamojšia pyramída však neostali úplne opustené.
Od roku 800 obsadila miesto kultúra známa ako Olmeca-Xicalanca. Prišelci sa pyramídu pokúsili obnoviť, ale v 11. storočí novousídlencov napadli a povraždili kmene Tolteca-Chichimeca.
Dobyvatelia následne pyramídu opustili a až do príchodu Španielov v nej vládla len matka príroda. V čase, keď dorazili Európania, bola z nej už hora špiny a hliny, obrastená bujnou vegetáciou.
Pútnici pokračujú v pohanskej tradícii
Dnes sa o Cholule hovorí ako o meste s jedným kostolom na každý deň v roku, no pravdou je, že v asi 200-tisícovom meste ich je „len“ okolo 100.
Nad všetkými je však najvýraznejší ten na kopci nad mestom – Iglesia de Nuestra Señora de los Remedios. Tmavooranžový chrám ozdobený lesklými žltými a zelenými dlaždicami je jedným z najposvätnejších miest v krajine.
Každý rok v septembri sa tu koná púť asi 350-tisíc veriacich k Panne Márii Pomocnici. Z nich mnohí putujú až na vrchol hory Tlachihualtepetl, aby, ako veria, privolali kraju potrebný dážď.
A tak (možno) nevedomky pokračujú v stáročnej tradícii pútí s prosbami za dážď na miesto, ktoré bolo kedysi najdôležitejším náboženským centrom predhispánskeho Mexika. Táto pyramída bola niečo ako dnes Rím pre katolíkov a Mekka pre moslimov.
Štruktúra Veľkej pyramídy je iná ako u ostatných, symetrických. Chrám v Cholule má nepravidelný tvar s viacerými vstupmi a mnohými prístavbami maličkých chrámov na bokoch, ktoré slúžili ako domy pre kňazov a uskladňovacie priestory.
Tento koncept pripomína skôr slávny kambodžský chrámový komplex Angkór Vat. Pyramída v Cholule má namiesto jedného centrálneho schodiska, ktoré by oddeľovalo elitu od bežnej populácie, viacero terás a platforiem s priestorom pre obyvateľov mesta.
Tri zo šiestich, 800 z 8 000
Predpokladá sa, že noví prišelci vždy, asi každých 50 rokov, dostavali ďalšiu časť chrámu. Štvrtá prístavba, ktorá vznikla niekedy medzi rokmi 250 až 300, bola najdrahšia – postavili ju z vápenca, ktorý museli doviezť zo 16 kilometrov vzdialeného ložiska.
Dohromady je tu až 6 vrstiev, z ktorých archeológovia podrobne preskúmali zatiaľ len tri.
Pyramída mala dve hlavné strany – jedna sa dívala na vulkán, druhá, poprednejšia, smerovala na západ.
Na červených stenách sú zobrazené plaziace sa čierne chrobáky. Niektorí odborníci si myslia, že ide o kobylky, no iní si všimli, že hlavy tvorov sú vlastne ľudské lebky, a tak ide zrejme o výjav z podsvetia.
Ako prvý začal pyramídu skúmať švajčiarsky archeológ Adolph Bandelier v roku 1881. Hlbší výskum prišiel na rad až v 30. rokoch 19. storočia, keď sa architekt Ignacio Marquina rozhodol vykopať do hory prieskumné tunely.
Dnes je v hore dohromady 8 kilometrov tunelov, ktoré odhalili zaujímavé miestnosti a v nich oltáre s obetami, ale aj pozostatky tiel staré asi 1100 rokov.
Pre verejnosť je sprístupnených len asi 800 metrov týchto chodieb. Návštevníci vstupujú na severnej strane pyramídy, prejdú stredom a vyjdú na južnej strane.
Zdroj: Thedailybeast.com; Wikipedia.org; Aztec-history.com; Bbc.com