Ak ju nestihnete, Ostrava ma v talóne ďalšie tromfy. Navštívte koncert Janáčkovej filharmónie, pochutnajte si na káve v jednej z funkcionalistických kaviarní alebo sa vyvezte na vežu vysokej pece, či sfárajte do uhoľnej bane.
Nález Petřkovickej venuše na vrchu Landek, starej 23-tisíc rokov, dokazuje, že osídlenie okolia Ostravy je veľmi staré. Napriek tomu sa symbolicky za dátum jej založenia považuje 29. november 1267. Práve v tento deň olomoucký biskup Bruno zo Schauenburgu vydal svoj testament, v ktorom mesto spomína.
Tretiemu najväčšiemu mestu Českej republiky s tristotisíc obyvateľmi dominuje priemysel aj industriálne pamiatky. Má niekoľko naj – najvyššiu vyhliadkovú radničnú vežu, najhlbšie uhoľné bane, najväčšiu hyperbarickú komoru či superpočítač pre celú republiku.
Hlavné námestie, dnes Masarykovo, ožívalo už v stredoveku a objav uhlia v roku 1763 v údolí Burňa úplne zmenil život mesta. Pre svoj banícky a hutnícky priemysel ju v minulosti prezývali aj „oceľové srdce republiky“.
Od deväťdesiatych rokov sa Ostrava mení na moderné kultúrne mesto s divadlami, galériami a filharmóniou.
V tomto meste nie sú pamiatky, ktoré by vám vyrazili dych, ani bohatý nočný život. Väčšina obyvateľov totiž žije v predmestiach Poruba alebo Ostrava juh.
Poznačené plánmi budovateľov socializmu zostalo historické jadro, ktoré navyše ani nie je v geografickom centre, dlhé roky nepovšimnuté.
Podľa týchto plánov sa mala stará časť mesta vybývať a jej obyvatelia spolu s ďalšími prichádzajúcimi za prácou v baniach presunúť do okrajových častí s čistejším ovzduším.
Ak sa nedopatrením do Poruby vydáte, dýchne na vás socialistický realizmus – dom v tvare kosáka, nábrežie Zväzu protifašistických bojovníkov, hoci tam netečie žiadna rieka.
„Plán odkloniť Odru a prehnať ju cez novú štvrť nevyšiel. Mala byť široká ako rieka Moskva. No keď zomrel Stalin, došli peniaze a ostalo len pri plánoch,“ vysvetľuje mladý Ostravčan Jiří.
Hoci bola Ostrava od 19. storočia veľkým priemyselným centrom, kvitol tu čulý kaviarenský život. Na počet obyvateľov bolo v tomto meste viac kaviarní ako v Prahe.
Príkladom medzivojnového funkcionalizmu bola vyhlásená kaviareň Fenix, s kapacitou viac ako tisícpäťsto hostí.
Ak sa však páni chceli dostať dovnútra, museli mať kravatu. Tú si zapožičali od podnikavého nosiča batožiny, samozrejme, za poplatok. Aj bývalá kaviareň Prag, s pôvodným názvom Habsburg, má zaujímavý príbeh.
Keď štamgasti, medzi nimi aj Oldřich Nový, 28. októbra 1918 počuli o vyhlásení Československa, nápis Habsburg strhli dole.
Majiteľ nebol až taký odvážny, a tak radšej písmenká odložil na horšie časy. Až po tom, čo mal akú-takú istotu, že monarchia sa nevráti, zložil z nich nový názov – Prag. A ešte aj ušetril.
Svadba v bani
Chystáte raut, svadbu alebo päťdesiatku a hostina v reštaurácii sa vám zdá málo originálna? Vyberte sa do bane Michal. Ak vám neprekáža, že vaša nádherná biela svadobná róba bude po chvíli pravdepodobne chytať sivastý odtieň, zahovorte si deň D v retiazkovej šatni.
O tom, že táto miestnosť s hompáľajúcimi sa mundúrmi, prilbami a čižmami baníkov nad vašimi hlavami nesie pečať originality, niet pochýb. Ak prižmúrite oči, na chvíľu sa dokonca zdá, že na retiazkach visia skutoční baníci…
Industriálny priestor, v ktorom svetlo rozohráva svoje vlastné predstavenie, poteší aj oko fotografa. Nech sa páči, vstúpte.
Čiernouhoľná Baňa Michal v časti Ostravy Michálkovice je zaujímavým výletom do ostravskej minulosti. V päťdesiatych rokoch tu pracovalo asi tritisíc ľudí, z toho dva a pol tisíca baníkov.
Dnes tento objekt povýšili na výnimočnú národnú kultúrnu pamiatku. Po ukončení ťažby sa zachoval komplex povrchových budov z rokov 1912 – 1915 s pôvodnou strojovňou. V tejto bani nemusíte ísť pod zem, aby ste videli mnoho zaujímavostí.
Keďže podzemné priestory sú od roku 1993, keď sa prestalo ťažiť uhlie kvôli zosypom a úniku metánu, zasypané, vydávame sa cestou baníka do práce.
Jeho prvé kroky viedli do miestnosti, kde si vyzdvihol plechovú známku s vyrazeným osobným číslom. Tú potom vymenil za lampu. Svoju. „Nikto nesmie vziať cudziu lampu,“ vyhráža sa modrá tabuľa nad vstupom do „lampárne“.
„Podľa známok sa vedelo, koľko baníkov fára. Každá zmena mala iný tvar známky (ranná, popoludňajšia, večerná),“ vysvetľuje Miloslav Rucki, sprievodca v Bani Michal. Čo sa stalo, ak známka na stojane chýbala?
„Baník sa hľadal – v sprchách, u lekára, v šatni, v pokladni. Keď ho nebolo, hľadali ho doma alebo v krčme. Ak totiž dostal odmenu na ruku za prácu navyše, boli to peniaze, o ktorých manželky nevedeli. A tie sa museli skvapalniť. Jedna krčma bola priamo pred vchodom, dve ďalšie o pár metrov ďalej.“
V retiazkovej šatni bolo pôvodne tisícpäťsto očíslovaných hákov. Viselo na nich všetko, v čom baník vyfáral – košeľa, nohavice, kabát, respirátor, topánky, taška na desiatu. Nielen preto, aby sa ušetrilo miesto, ale kvôli tomu, že oblečenie v bani navlhlo a muselo sa riadne vysušiť.
Aj ďalšia miestnosť – kúpeľňa – bola dokonale organizovaná. Sprchy v troch radoch, baníci v zástupoch mydliaci si chrbty… Teplotu a prúd vody mal na starosti „kúpeľniar“. Ak ste s ním neboli zadobre, o niečo zvýšil teplotu. Tak mi napadá, kto mydlil chrbát tomu prvému?
Originálne kulisy
Živým dôkazom baníckej minulosti mesta je Dolná oblasť Vítkovice, bývalý priemyselný areál s industriálnou architektúrou, ašpirujúci na zápis do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. V unikátnom areáli v centre Ostravy sa medzi rokmi 1828 až 1998 ťažilo uhlie a vyrábalo surové železo.
V roku 1828 vydal olomoucký arcibiskup Rudolf Habsburský prípis o založení železiarskeho závodu vo Vítkoviciach. Vznikol v Európe ojedinelý komplex ťažkej priemyselnej výroby – od ťažby uhlia cez úpravu a výrobu koksu až po produkciu surového železa.
Posledný odpich železa bol v septembri 1998. Pamätníci spomínajú, že 1. mája, počas dní otvorených dní, sa chodili výpravy zo škôl na odpich pozerať. Isteže, bol to obrovský zážitok, ale o bezpečnosti sa hovoriť nedalo.
Veď kolegovi fotografovi sa pri jednom odpichu, ktorý sa snažil zdokumentovať, roztavili gumené podpery na statíve. „Je tam obrovská teplota. Aj preto mali pracovníci obuté ručne šité kožené topánky s drevenou podrážkou, ktorá nezačala horieť hneď,“ vysvetlila sprievodkyňa areálom.
Dnes Dolné Vítkovice povýšili na kultúrny stánok. Keď sa v roku 1998 výroba skončila, územie osirelo a o niekoľko rokov neskôr ho vyhlásili za Národnú kultúrnu pamiatku. Industriálny komplex sa v roku 2012 otvoril ľuďom a zmenil na jedinečné vzdelávacie, spoločenské a kultúrne centrum.
Vysoká pec č. 1 sa stala náučnou prehliadkovou trasou, na vrchol ktorej sa dostanete skipovým výťahom. Kedysi sa v jej útrobách vyrobilo až 1 200 ton surového železa denne, teraz sa po stopách železa vydávajú návštevníci.
Na prvej vysokej peci to žije sedem dní v týždni, len trochu inak ako kedysi. Predtým v jej rozžeravených útrobách chodili zlievači, dnes sa tu prechádzajú tí, čo sa zaujímajú o históriu a techniku.
Od mája 2015 sa môžete vyviezť výťahom aj na nadstavbu vysokej pece. Veža s vyhliadkovou terasou s názvom Bolt Tower je najvyššou kaviarňou v Ostrave. Pokrstil ju známy šprintér Usain Bolt, pravidelný účastník ostravského atletického mítingu Zlatá tretra.
A že mu svedčí viac atletický štadión než výšky, potvrdila aj pracovníčka veže. Prezradila, že bledý Bolt sa na veži zdržal veľmi krátko.
Rekonštrukciou prešli aj ďalšie stavby komplexu. Plynojem sa premenil na obriu multifunkčnú aulu Gong, kde sa konajú odborné konferencie a medzinárodné kongresy. Predtým sa sem vošlo 50-tisíc kubíkov vyčisteného vysokopecného plynu, dnes aula pojme až dvetisíc návštevníkov.
Chystáte sa na výlet do Ostravy aj s deťmi? V Malom svete techniky U6 sa hravou formou pomocou interaktívnych exponátov ponoria do trochu iného sveta. Aj milovníci hudby si v unikátnom industriálnom prostredí a v tesnej blízkosti mesta prídu na svoje.
Od roku 2012 areál poskytuje dvestotisíc štvorcových metrov pre multižánrový hudobný festivalu Colours of Ostrava. Ostrava už vôbec nie je čierna.