Je to ďalšie z dvojčiat talianskych Benátok. Čarovná architektúra je tou povestnou čerešničkou na stredovekej kráse mesta, ktoré bolo ešte v 19. storočí najchudobnejším v Belgicku.
Dnes obyvatelia Brúgg urobili zo svojho mesta atraktívny cieľ pre turistov. Ročne ich tu privítajú okolo milióna. Aj na Slovensku sa máme v tomto smere čo učiť od hrdých bruggských mešťanov.
Schody do neba
Z Fietsenlift Naar, niekoľkoposchodového parkovacieho domu v podzemí, sa výťahom odrazu ocitnete uprostred jeho nadzemnej časti. Na nej pravidelne „parkujú“ prívesy farmárov z okolia ponúkajúcich zaručený "biotovar“ pod značkou "homemade“. Keď však hodiny na neďalekej veži odbijú poludnie, niet po farmárskych prívesoch ani stopy. Vrátane dieselagregátu poskytnutého miestnou samosprávou.
Foto: Boris Latta, Pravda
O pár metrov ďalej sa už ocitnete na ulici Zuidzandstraat, jednej z hlavných obchodných tepien mesta, ktorá smeruje do historického srdca Brúgg.
Tým je napríklad Námestie Burg či Trhové námestie (Markt) s nádherným Chrámom Matky božej, ktorému sa hovorí aj Kostol Panny Márie, so 122 metrov vysokou vežou. Ide o najvyššiu stavbu v Bruggách a druhú najvyššiu tehlovú stavbu na svete.
V útrobách stavby z 13. storočia nájdete napríklad Michelangelovu sochu Madony s dieťatkom. Jedinú, ktorá opustila Taliansko ešte za jeho života. Je to zároveň slušná odmena tým, ktorí pre pohodlnosť nevyšliapu 366 uzučkých točitých schodov veže Belfried.
Tých, čo sa na výstup predsa len odhodlali, zase odmení pohľad z vtáčej perspektívy na sieť uličiek a kanálov či kupecké domy. Na viacerých miestach, napríklad v susedstve Park Minnewater pri vlakovej stanici, sa utápajú v lete a na jeseň v lipových alejach a v zelených plochách.
Foto: Boris Latta, Pravda
Už teraz na jar sa začínajú zelenať. Spleť vodných kanálov vyšperkovaná množstvom kamenných mostov a mostíkov (je ich viac ako 80) či domy najrozmanitejších tvarov hypnotizujú tisíce turistov.
Podľa niektorých znalcov sú Bruggy dokonca najzachovalejším stredovekým mestom v Európe. Pravda však je, že obdivovať stredoveké čaro, staré domy a plaviť sa na lodi po kanáloch má čosi do seba.
Je to oveľa viac ako ponúka film V Bruggách s Colinom Farrellom. Aj keď práve dielo režiséra Martina McDonagha z roku 2008 spôsobilo turistický záujem o staré mesto obohnané stredovekými hradbami a vodnou priekopou vybudované ešte v roku 1127.
Stredoveké kanály
Ako by sa v malebnom meste plnom dláždených uličiek a kostolných veží zastavil čas. Bruggy sú príťažlivé aj teraz na jar. Za osem eur môžete napríklad stráviť 30 minút na palube loďky plaviac sa kanálmi, kde tečie voda z rieky Reie, a kochať sa úplne novým pohľadom na mesto. A to s výkladom v troch jazykoch: flámskom, francúzskom a anglickom. Kanál spája Bruggy aj s ďalším mestami ako napríklad Gent.
Foto: Boris Latta, Pravda
Väčšina záujemcov štartuje prehliadku z „prístavov“ na kanále Rozenhoedkaai, vari najkrajšieho v meste. Pritom križovatkou, z ktorej sa možno vydať po vodnej ceste na všetky strany, je kanál Groenerei.
Ak však trpíte „morskou chorobou“, v ponuke je aj konský povoz. Oceníte aj brilantné umenie vodičov veľkokapacitných autobusov prepletajúcich sa za každého počasia úzkymi uličkami o preteky s motocyklistami a zásobovacími motorovými trojkolkami.
Hoci ceny sú v Bruggách aj dvojnásobne vyššie ako pod Tatrami, našinec by si nemal nechať ujsť šálku horúcej čokolády či ochutnať čosi z množstva sladkých výrobkov.
V Bruggách narazíte na pravú belgickú čokoládu aj s nezáväznou ochutnávkou na každom rohu. V každom z čokoládových kráľovstiev je toľko druhov čokolády, že si nebudete vedieť vybrať. Našťastie ponúkajú všakovaké balenia cukroviniek po dvanásť, dvadsaťštyri alebo tridsaťdva kúskov. Ochotní predavači vám pripravia čokoľvek presne pre váš jazýček.
Z čokolády je aj pivo
Ak aj nie ste na sladké a skôr holdujete niečomu horkému, napríklad pivu, ste na správnom mieste. Belgické pivá patria medzi najlepšie na svete. Špecializovaných obchodov s pivom nie je tak veľa ako tých s čokoládou, ale sú o to väčšie a nájdete v nich všetky vychýrené značky. Pivo všetkého druhu – tmavé, svetlé, silnejšie, slabšie. Samozrejme, aj s najrôznejšími príchuťami. Narazíte aj na limitované edície, ktoré sú o čosi drahšie.
V Bruggách zistíte, že „pravé plzenské“ má bez zveličenia konkurenta. Napríklad Hohengarden, Rodenbach, Leffe či Duvel v priemere za 3,75 eura. Svet pivných kvasiniek sa v miestnych baroch mení na zlatý mok s neopakovateľnou chuťou a neodmysliteľnou penovou čiapočkou.
Foto: Boris Latta, Pravda
Dokonca taký „pollitrák“ ponúkajú aj v jednom z obchodov s čokoládou. Krehký dutý čokoládový pohár v pomere 1:1 k originálu zlatého moku aj s penou z bielej čokolády. Pivára neodradí zaplatiť zaň viac ako 12 eur. Za spomienku na príjemné chvíle pri posedení uprostred mesta. V bare, do ktorého priamo z pivovaru prúdi podzemnými trubkami „tekutý chlieb“ zo vzdialenosti dva až tri kilometre.
Správne načapované belgické pivo v stopkovom pohári má v sebe kus noblesy. Je to silný zážitok. Aj ten najskromnejší bar nielen v Bruggách, ale aj v celom Belgicku tak pôsobí ako "craft beer café“. Náruč turistom obdivujúcim zlatý mok otvárajú aj múzeá s ochutnávkou. Každý druh piva má svoj vlastný pohár, buď na nôžke, alebo pekný pollitrák.
Bicyklisti majú raj na zemi
Vraví sa, že kam čert nemôže, pošle ženu. V Bruggách však platí, že kam nesmú autá, tam sa dostanú cyklisti. Platí to hlavne pre centrum. Cyklisti tak spolu s chodcami dominujú úzkym uličkám a mostom. Za celodenné požičanie bicykla zaplatíte asi 6 eur.
Foto: Boris Latta, Pravda
Mesto podporuje cyklistických amatérov, ktorým neprekáža žiadne počasie a ktorí sú chránení predpismi podobne ako kravy v Indii. Na viacerých miestach vidieť parkoviská vyhradené pre jednostopových tátošov.
V okolí centra zas narazíte na množstvo ich požičovní. Aj na železničnej stanici môžete vidieť obrovské parkovisko vyhradené pre bicykle. Nečudo preto, že v roku 2012 získali Bruggy ocenenie ako belgické cyklistické mesto roka. Pre niektorých ponúka jazda na bicykli ešte krajší pohľad na Bruggy než plavba po kanáloch.