Reportáž z Petrohradu: Menej vodky, viac turistov

Ak chcete vidieť starodávny Petrohrad ako na dlani, stačí navštíviť Isakijevský chrám. Nádherný petrohradský chrám patrí k najčastejším cieľom návštevníkov mesta. Je najväčšou pravoslávnou katedrálou nielen v severnej metropole Ruska, ako s hrdosťou nazývajú svoje mesto jeho obyvatelia, ale je aj druhým najväčším chrámom - po Chráme Krista Spasiteľa.

07.06.2017 07:00
debata (16)
Bývalé cárske sídlo v Puškine, ktorému dominuje... Foto: Boris Latta, Pravda
Petrohrad, Rusko, Bývalé cárske sídlo v Puškine, ktorému dominuje Katarínsky palác s Jantárovou komnatou.

Pohľad z galérie pripomína kaleidoskop starodávneho megapolisu. Nech sa už pozriete na ktorúkoľvek stranu, uvidíte staré i nové štvrte mesta na Neve, či výstižnejšie Benátok severu. Vidieť však tú krásu čosi stojí. Nielen ruble, ktoré treba zaplatiť za všetku krásu v meste a jeho okolí. Zdolať treba aj 283 schodov vedúcich hore – a, samozrejme, aj dole.

„Opatrne, nepreháňajte to s výstupom,“ počuť upozornenie jednej zo sprievodkýň. Hneď aj pripomenula: „Mali sme tu Francúza v rokoch. Chcel byť čo najskôr hore, ale dole sme mu museli zavolať sanitku. Skončilo sa to našťastie dobre.“

Podobný výkon čaká každého zvedavca, ktorý chce vystúpiť na Petropavlovskú zvonicu, najvyššiu architektonickú stavbu, srdce a dominantu mesta. Pôvodne mala 106 metrov, dnes 122,5 metra. Už dávno neplatí príkaz Petra I., podľa ktorého budovy v meste nesmeli byť vyššie ako svetoznáma Ermitáž.

Výnimku tvorili iba sakrálne stavby. Asi by sa cár hneval, keby dnes videl neďaleko prístavu a nedávno vybudovaného moderného štadióna stále nedokončený mrakodrap Ochta-centrum (396 m). Pôvodne ho mali postaviť na opačnej strane mesta, v susedstve Smolného paláca, odkiaľ vodca boľševikov V. I. Lenin riadil v roku 1917 revolúciu.

5 miliónov Číňanov sa valí do Ermitáže

„A kde je Aurora?“ skúša otec malého syna na hradbách Petropavlovskej pevnosti. „Presne tam,“ ukazuje drobec smerom k legendárnemu plavidlu. Aurora po rekonštrukcii opäť kotví na pôvodnom mieste a láka turistov na palubu i do svojich útrob.

Aj pri Chráme Spasiteľa na krvi (v pozadí)... Foto: Boris Latta, Pravda
Petrohrad, Rusko, Chrám Spasiteľa na krvi Aj pri Chráme Spasiteľa na krvi (v pozadí) ponúkajú turistom všakovaké suveníry.

Neodmysliteľnou dominantou mesta je aj Gostinnij dvor, ktorého založenie si Petrohrad pripomenul minulý rok. Celých 330 rokov slúžil obchodu na Nevskom prospekte. Pre miestnych smrteľníkov však dnes nie je taký zaujímavý ako pred rokmi, keď sa v ňom dal kúpiť vari všetok tovar každodennej potreby.

Oproti minulosti je ako zo škatuľky, rovnako ako unudené predavačky čakajúce na turistov. Tí sem prichádzajú najčastejšie z Číny. Mimochodom, počas letnej sezóny sú ich v Petrohrade tisíce. Dokonca už aj na tabuli odletov a príletov na modernom medzinárodnom letisku Pulkovo ruský a anglický text vystrieda vzápätí informácia v čínskych znakoch.

„Iba za jún a júl navštívi Petrohrad 12 miliónov návštevníkov z Číny. Znamenajú pre náš rezort turistiky veľký finančný zisk,“ vysvetľuje sprievodkyňa Larisa záplavu všadeprítomných hlučných a všetko fotografujúcich čínskych turistov.

„Napríklad iba v tomto roku čínske cestovky objednali na sezónu päť miliónov lístkov na vstup do Ermitáže, čo je vlastne počet obyvateľov mesta na Neve,“ dodáva vyštudovaná ekonómka.

Afričanovi sa v Rusku páči

V Petrohrade však stretnete ľudí aj s tmavšou pokožkou. Ako napríklad Rodericka v historickom Puškine. Roderick v Paríži študuje medzinárodné vzťahy a po praxi v Nemecku a Číne je teraz v Rusku.

Roderickovi z Kamerunu sa v Petrohrade páči. Foto: ĽUDO POMICHAL
Boris Latta, Petrohrad, černoch Roderickovi z Kamerunu sa v Petrohrade páči.

„Pochádzam z Kamerunu, ale spoločne s 50 spolužiakmi som na dvojročnej praxi. Tridsiati sú v Moskve a zvyšok v Petrohrade,“ vraví sympatický mladík s tým, že rok už má za sebou. Cez voľné dni pomáha svojmu známemu, ruskému manažérovi, lákať turistov do reštaurácie a popri štipendiu si takto zarobí aj na vreckové.

„Keď som bol v Nemecku, vystríhali ma pred divočinou v Rusku. Vraj ma môžu aj zabiť. Nič také mi však nehrozí. Presvedčil som sa, že tu žijú prívetiví ľudia, ktorí mi vždy ochotne pomôžu,“ rozpráva stále usmiaty Kamerunčan. Po návrate do vlasti môže napríklad pracovať vo firmách aktívnych v medzinárodných vzťahoch, ale aj v turistickej oblasti.

Vodka už neletí

V susedstve Gostinného dvora roky sídli Jelisejevskij obchod. Dnes je to výkladná skriňa mesta, v ktorej si cudzinci či solventnejšia ruská mládež, presnejšie jej rodičia, posedia uprostred bohatého výberu potravín pri káve či nealku.

Tvrdý alkohol ako vodka už neletí ani počas osláv Dňa víťazstva nad fašistickým Nemeckom, ktorý Rusi tradične oslavujú 9. mája. „Vojnová a povojnová generácia sa pominula a možno aj upila,“ s úsmevom hľadá vysvetlenie predavačka, ktorá si ešte pamätá Gorbačovov „suchý zákon“.

Vojačky počas vojenskej prehliadky 9. mája. Foto: Boris Latta, Pravda
vojačky, Petrohrad, Rusko Vojačky počas vojenskej prehliadky 9. mája.

Zato obchodík na Vasilievskom ostrove je plný alkoholu všakovakých značiek. Samozrejme, vodka vedie, ale nájdu sa aj britské, americké či české destiláty alebo značky pív známych aj na Slovensku.

Sem-tam svoje služby ponúka aj „zabegáločka“. Teda pohostinstvo v malom, ktorého služba by sa dala charakterizovať ako „jeden poldecák a dosť“. Samozrejme, s niečím nenáročným a hlavne cenovo dostupným na zahryznutie.

Idiota nechali turistom

„Väčšina si varí doma a prepychové a štýlové reštaurácie v centre, ako je Idiot, pomenovaný po Dostojevského románe, nechávame turistom,“ vracia nás do reality každodenného života sprievodkyňa v trolejbuse.

Ako vraví, drvivá väčšina Petrohradčanov nakupuje vo viacerých obchodných sieťach v obytných štvrtiach či satelitoch, ako je Petrodvorec, Puškino, Pavlovsk či na opačnej strane napríklad Zelenogorsk. Sú vzdialené desiatky kilometrov od turistického ošiaľu.

Mimochodom, kasičky v prostriedkoch mestskej dopravy, do ktorých cestujúci voľakedy hádzali kopejky a následne si odtrhli lístok, sú tiež dávno minulosťou. Dnes lístok stojí 40 a viac rubľov (1 euro je asi 64 rubľov). Pekne z rúčky do rúčky. „Ešte aj pokuty za jazdu načierno vzrástli z voľakedajších troch na 500 rublíkov,“ nezabudne pripomenúť sprievodkyňa.

Z Isakijevského chrámu je úchvatný pohľad. Foto: Boris Latta, Pravda
Petrohrad, Rusko, mesto Z Isakijevského chrámu je úchvatný pohľad.

Inou kategóriou je cestovanie metrom. Najhlbším už vo vtedajšom ZSSR. Najhlbším aj v dnešnom Rusku. Po nedávnom krvavom atentáte je všade ozbrojená ochrana a bezpečnostné rámy, ktoré "zapípajú“ vari každému cestujúcemu. Ibaže je to iný zvuk ako v prípade ostrého poplachu.

„Upozorňujeme cestujúcich, že na stanici Vasiliostrovskaja je východ aj vchod do stanice z technických dôvodov uzavretý. Súpravy v stanici nestoja,“ oznamuje odrazu mužský hlas na všetkých trasách podzemnej dráhy.

Zároveň sa vozňami pravidelne ozýva upozornenie v ruštine aj angličtine, aby sa cestujúci nedotýkali opustených vecí, ale rýchlo o tom informovali rušňovodiča alebo políciu.

Ešte večer miestne internetové portály však oznámia, že „technickú prestávku“ na Vasiliostrovskej stanici spôsobil „nadšenec“ vracajúci sa z chaty za mestom. Pri obrábaní záhradky narazil na mínu ešte z vojnových čias. Bola bez rozbušky, a tak sa rozhodol, že si „suvenír“ privezie domov.

Bdelí strážcovia bezpečnosti však pre jeho ideu nemali pochopenie a iniciatívu začínajúceho zberateľa zbraní ocenili nemalou finančnou pokutou. Tá iste nepokryla náklady na zásah množstva policajných a záchranných vozidiel, ktoré ešte aj po obnovení prevádzky istý čas dotvárali kolorit frekventovanej stanice metra.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Petrohrad #vodka