Banská Štiavnica, strieborné mesto dýcha slávnou baníckou minulosťou

Denník Pravda prináša počas letných mesiacov seriál Poklady Slovenska. Priblíži v ňom všetky slovenské výnimočné historické skvosty zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Prvú predstaví Banskú Štiavnicu.

, 15.07.2017 16:00
debata (1)
zväčšiť Starý zámok vlastne nikdy zámkom nebol. Foto: Ján Roháč ml.
štiavnica Starý zámok vlastne nikdy zámkom nebol.

Banská Štiavnica, skromne skrytá v Štiavnických vrchoch na strednom Slovensku, má svoje neopakovateľné čaro. Zrejme aj preto, že kedysi jedno z najslávnejších miest v Uhorsku vyrástlo na pozostatkoch vyhasnutej sopky. Tá ho obdarovala bohatstvom v podobe striebornej a zlatej rudy. Banská Štiavnica, nazývaná aj Strieborná, je najstaršie kráľovské banské mesto na Slovensku a jedno z najstarších v Európe. Predovšetkým strieborná, ale aj zlatá ruda sa tu ťažila po stáročia.

Stará povesť hovorí, že za vznikom kedysi slávneho banského mesta stál zvedavý pastier. Jedného dňa na paši na vrchu Glanzenberg zazrel dve veľmi čudné jašteričky. Vo svetle slnka sa trblietali. Jedna akoby bola zo zlata, druhá zo striebra. Chcel si ich pozrieť zblízka, no tie sa ho zľakli a skryli sa pod veľkú skalu. Pastierova zvedavosť rástla, a tak ťažký balvan zdvihol. Pod ním našiel hrudu zlata, veľkú ako klobúk. Chýr sa veľmi rýchlo rozšíril.

zväčšiť Štiavnické klenoty, vpravo kostol sv. Kataríny,... Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
banska štiavnica Štiavnické klenoty, vpravo kostol sv. Kataríny, vľavo historická radnica.

Či to tak bolo naozaj, nevedno. Faktom však je, že nálezy drahých kovov premenili chudobný hornatý kraj od 13. do 19. storočia na jednu z najdôležitejších lokalít ťažby striebra a zlata v Európe, známej aj vo svete. V roku 1627 tu dokonca uskutočnili prvý podzemný banský odstrel na svete čiernym strelným prachom.

Banská Štiavnica sa stala v 18. storočí najvýznamnejším strediskom banskej vedy, techniky a školstva. Panovníčka Mária Terézia tu v roku 1762 položila základy Baníckej akadémie, prvej vysokej školy svojho druhu na svete.

Na Petra a Pavla vždy sneží

Centrum Banskej Štiavnice dodnes dýcha svojou zašlou slávou. Najväčší stavebný komplex v historickom meste je Kammerhof. Do súčasnej podoby sa rozrástol v polovici 16. storočia. „Stojí na konci pôvodného stredovekého mesta a v časoch osmanského nebezpečenstva pri ňom postavili jednu z mestských brán. Kammerhof bol sídlom Hlavného komorskogrófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne, ktoré sa nachádzali na území dnešného stredného Slovenska,“ vysvetľuje turistický sprievodca Ján Roháč st. V budove sa dnes nachádza Slovenské banské múzeum a časť jeho expozícií.

zväčšiť V popredí Nový zámok, v pozadí banskoštiavnická... Foto: Ján Roháč ml.
štiavnica V popredí Nový zámok, v pozadí banskoštiavnická Kalvária.

Hneď oproti vidno farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Postavili ho v 13. storočí. Súčasná podoba je výsledkom prestavby po požiari v 19. storočí. Sprievodca zrazu položí prekvapujúcu otázku: „Viete, že v Banskej Štiavnici vždy na svätého Petra a Pavla sneží?“ Baví sa na našom zaskočení, veď meniny majú títo páni predsa v júni! Vzápätí s úsmevom upozorní na dve sochy týchto svätcov na priečelí kostola. Takže, keď v Štiavnici v zime sneží, vždy sneží aj na tieto sochy.

Obe strany najstaršej ulice v meste smerom k Námestiu sv. Trojice lemujú historické domy s obchodíkmi a kaviarničkami. Vyvýšené korzo na pravej strane nazývajú miestni – trotuár. Stojí na nej socha legendárneho štiavnického figliara Nácka, postavičky, spojenej s humorom a vtipnými baníckymi historkami. Stala sa turistickou atrakciou, pri ktorej sa návštevníci mesta radi fotografujú.

Tajomstvo záhadného majstra MS

Priamo na trotuári stojí dom s nenápadnou tabuľkou. Žil v ňom významný matematik, kartograf a merač Samuel Mikovíni, všestranný technik, známy aj ako uhorský, resp. slovenský Leonardo. Založil tu v roku 1735 školu, kde učil banských meračov. Nadviazal aj na dielo banských technikov otca a syna Hellovcov, tvorcov asi 60 umelých nádrží – tajchov, ktoré zásobovali vodou banské a úpravnícke prevádzky po okolí mesta. Vytvoril z nich dômyselný a svetovo unikátny vodohospodársky systém. Do súčasnosti sa v Banskej Štiavnici a okolí zachovalo niečo cez dvadsať tajchov. Využívajú sa na rekreáciu aj ako zdroje úžitkovej a pitnej vody.

Renesančný dom oproti, nazývaný Haagov, upúta rohovou arkádou. „Traduje sa, že takéto akože vežičky s oknami do troch strán slúžili paničkám, aby mohli sledovať všetko, čo sa deje, a klebetiť,“ dodáva s pobavením Ján Roháč. Vzápätí však pridáva serióznu informáciu. V tomto dome sa na prelome 15. a 16. storočia dva roky razili všetky uhorské mince.

zväčšiť Námestiu svätej Trojice dominuje morový stĺp. Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Banská Štiavnica Námestiu svätej Trojice dominuje morový stĺp.

Na Radničnom námestí ústi zachovaná šachta Kaufhaus. Vedie do dedičnej štôlne Glanzenberg a tak, ako ostatné dedičné štôlne, slúžila na odvodňovanie banských diel. Šachta vedie 2,5 km popod mesto. S odborným sprievodcom a v primeranom výstroji možno ňou prejsť až k Radničnému námestiu, kde sa na konci nachádzajú tzv. cisárske schody. Na stenách popri nich sú umiestnené tabuľky, zaznamenávajúce cisárske a iné vzácne návštevy.

Kostol svätej Kataríny z prelomu 15. a 16. storočia je považovaný za klenot neskorogotickej architektúry na Slovensku. „Do 18. storočia sa v ňom týčil oltár záhadného Majstra MS s tromi sochami v oltárnej skrini a ôsmimi tabuľovými maľbami. Sochy sa zachovali v Štiavnici, z obrazov zostal na Slovensku len jedinný v neďalekom Svätom Antone. Ostatné sú mimo nášho územia. Autorstvo Majstra MS sa usudzuje podľa nápisu na jednom z obrazov, kde je zakomponovaný s letopočtom 1506. Kto bol Majster MS, sa usilujú dodnes zistiť odborníci z rôznych krajín,“ dodáva sprievodca.

V tesnej blízkosti chrámu sa nachádza historická radnica, ktorá aj v súčasnosti slúži svojmu účelu. Zaujímavosťou je, že sa do nej vchádza zozadu. Ján Roháč ponúka vysvetlenie: „Hneď za rohom bol pivovar a radní páni vraj nechceli, aby mešťania videli, kedy chodia na pivo.“

Honosné domy ťažiarov aj banícke domčeky

Monumentálne Svätotrojičné súsošie uprostred rovnomenného námestia je už na dohľad. Ešte skôr však upúta lavička plná uzamknutých zámkov pri dome, v ktorom bývala Marína Pischlová, nenaplnená láska štúrovského básnika Andreja Braxatorisa Sládkoviča. Ona bola jeho inšpiráciou pre napísanie nádhernej ľúbostnej básne Marína. Pre zaľúbencov sa stala lavička miestom, kam chodia „zamykať“ svoju lásku.

zväčšiť Dom, kde bývala láska Andreja Sládkoviča Marína... Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
šiavnica Dom, kde bývala láska Andreja Sládkoviča Marína Pischlová.
zväčšiť Lavička pri dome Pischlovcov, kde zaľúbenci... Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
štiavnica Lavička pri dome Pischlovcov, kde zaľúbenci zamykajú svoju večnú lásku.

Honosné domy na Námestí sv. Trojice si stavali bohatí ťažiari v 16. a 17. storočí. Dominuje mu však obdivuhodné spomínané súsošie z roku 1764. Stojí na mieste, kde Štiavničania v roku 1711 po skončení morovej epidémie nechali vztýčiť jednoduchý morový stĺp so soškou Panny Márie. „Súčasné barokové súsošie so Svätou Trojicou na vrchole, je dielom sochára Stanettiho, ktorý navrhol morový stĺp aj v Kremnici. Honosná podoba súsošia podáva svedectvo o vtejašom prekvitaní mesta,“ vysvetľuje sprievodca

Obyčajní baníci žili oveľa skromnejšie. Stačí sa z námestia pozrieť dookola na vyťažené terasovité svahy. Tam sú učupené ich starobylé banícke domčeky. Do práce ich zvolávali zvuky klopačky.

Starý zámok nikdy nebol zámkom v pravom zmysle slova. Nesídlili v ňom nijakí panovníci. „Pôvodne tu stál románsky farský kostol. Až v 16. storočí, keď bolo treba čeliť tureckej hrozbe, kostol prestavali na mohutnú pevnosť. Funkciu kostola dnes pripomína iba jeho časť. Svoje expozície tu má Slovenské banské múzeum. Nový zámok, postavený v 16. storočí, slúžil ako pozorovateľňa a malá pevnosť,“ dodáva Ján Roháč.

Banskoštiavnická Kalvária z polovice 18. storočia upúta už zďaleka. Nachádza sa na strmom kopci, nazývanom Scharfenberg, v blízkosti mesta. Je najkrajšou barokovou kalváriou na Slovensku, patrí k najkrajším v strednej Európe.

Atmosféru starobylých podzemných baní si možno na vlastnej koži vyskúšať v banskom skanzene v Banskej Štiavnici a v sprístupnenej štôlni v Hodruši-Hámroch v časti Banská Hodruša.

Banská Štiavnica a okolie v UNESCO

  • názov lokality: Historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky v okolí
  • rok zápisu do zoznamu UNESCO: 1993
  • popis lokality: mesto Banská Štiavnica a okolie, do ktorého sú zahrnuté stavebné a banské technické pamiatky v obciach Hodruša-Hámre, Štiavnické Bane, Banská Belá, Banský Studenec, Svätý Anton, Ilija a Vyhne.
  • dôvody zápisu: pôdorys a štruktúra historického centra mesta, ktoré sú dokladom vývoja so všetkými historickými slohovými obdobiami, ktoré vyústili do kompaktného urbanistického celku v harmonickej previazanosti s krajinným prostredím. Napriek útlmu banskej činnosti si mesto i technické pamiatky v jeho okolí zachovali dodnes autentickosť. Historické jadro mesta tvorí ucelený, novodobými zásahmi neporušený urbanistický komplex, pričom väčšina historických objektov sa zachovala v relatívne pôvodnom stave.
  • Unikátny a jedinečný je ucelený vodohospodársky systém, ktorý vznikal od 16. storočia, s najväčším rozvojom v 18. storočí. Ide o najdômyselnejší vodohospodársky systém vytvorený v Európe do konca 19. storočia. Jedinečné tradície má mesto v oblasti banskej vedy, techniky a školstva v európskom i vo svetovom meradle. Banská Štiavnica a technické pamiatky v okolí sú výdobytkami vedy a techniky v danom období celosvetového významu.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #banská štiavnica #UNESCO #Poklady Slovenska
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy