Maria Daniilová mohla v 80-tych rokoch využívať dotácie a bankové úvery na prebudovanie svojho rodinného trojpodlažného domu postaveného v roku 1936 v okrese Kukaki v blízkosti Akropoly.
„Dnes je kvôli kríze drahé a ťažké opravovať tento typ budov. Štát na to už neposkytuje podporu, a tak ich ľudia opúšťajú alebo zbúrajú,“ konštatuje táto architektka, ktorá sa špecializuje na stavby z konca 19. a začiatku 20. storočia.
Jej dom s rozlohou 300-štvorcových metrov je postavený v neoklasicistickom a eklektickom štýle so zmiešanými technikami: steny sú vyrobené z kameňa a podlahy zo železobetónu. Rovnako ako mnohé iné domy z tohto obdobia majú vysoké stropy, uzavreté balkóny a nástenné maľby nad schodiskom.
Podľa združenia Monumenta, ktoré vytvorilo databázu údajov s cieľom podnietiť úrady a majiteľov domov k zachovaniu modernej architektúry, zostáva v Aténach len 10 600 obytných domov v neoklasicistickom či modernom štýle.
„Väčšina domov je opustená, rozpadá sa alebo ich zbúrali. Viac ako 80 percent takých domov zmizlo,“ hovorí Irini Gratsiová, architektka, ktorá sa špecializuje na ochranu pamiatok a je tiež spoluzakladateľkou Monumenty.
V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch boli mnohé z týchto budov zničené a nahradili ich železobetónové stavby. Bolo to v čase, keď sa metropola chaoticky rozširovala.
Stavali sa päť- až šesťposchodové budovy. Aj to bol spôsob, ako oživiť hospodárstvo, ktoré bolo po druhej svetovej vojne zničené.
Zákon z roku 1983 o zachovaní neoklasicistických stavieb mal prinútiť ich majiteľov, aby ich reštaurovali, ale kríza, pretrvávajúca od roku 2010, vysoké zdanenie a absencia pôžičiek či štátnej pomoci znovu viedli k ich chátraniu.
Pred dvoma rokmi, napriek úsiliu Monumenty, zničili neoklasicistický dom z roku 1875 v jednom z najstarších okresov v západných Aténach. Tento dom bol jedným z mála svedkov prvého vývoja v Aténach v 19. storočí, keď malo mesto iba 15 000 obyvateľov.
V prvej polovici 20. storočia už mali Atény pol milióna obyvateľov a v posledných desaťročiach ich počet stúpol na viac ako štyri milióny, uvádza Irini Gratsiová.
V tridsiatych rokoch 20. storočia nadchlo bohatých Aténčanov hnutie Bauhaus svojou funkčnejšou stránkou. Byty v tvare kocky už nemali neoklasicistické dekoratívne prvky, ale vyhovovali požiadavkám vtedajšej strednej triedy na pohodlné bývanie. Samozrejmosťou bolo ústredné kúrenie a výťah.
Aj budovu veľvyslanectva Spojených štátov, jeden z majákov modernej architektúry v Aténach, navrhol v 50. rokoch nemecký architekt Walter Gropius, zakladateľ školy Bauhaus.
Grécki architekti, žiaci vodcovskej osobnosti architektúry 20. storočia – Le Corbusiera – sa tiež pustili do výstavby bytov a štátnych budov v tomto štýle. „Tieto stavby boli skvostami vtedajšej architektúry a tie, ktoré nám podnes zostali, musíme zachovať,“ zdôrazňuje Irini Gratsiová.
Dimitris Joakim žije v podnájme v dome postavenom v roku 1935 v štýle Bauhaus. Sťažuje sa, že náklady na opravy sú vysoké a že majiteľ sa zdráha ich preplatiť. „Väčšina majiteľov domov ich predala alebo prenajala prisťahovalcom,“ hovorí.
Nedávny boom prenajímania bytov cez Airbnb (webová služba sprostredkujúca prenájom ubytovania) otvoril cestu k predaju týchto budov zahraničným investorom. Opravujú ich na prenájom, najmä pre turistov. „Potrebujeme však dlhodobé riešenia,“ hovorí Maria Daniilová.