Pri tejto príležitosti sprístupnili na Radnici výstavu Radvanský jarmok včera,dnes a zajtra, ktorá prezentuje dobové fotografie, ale zachytáva aj súčasnosť a predstavuje víziu budúcnosti.
Radvanský jarmok to boli ani nie tak dávno varešky, kolotoče, výrobky z dreva a množstvo stánkov s maškrtami. Dnes zavial na jarmok vánok modernizmu, chlapci už neplieskajú po zadku dievčatá vareškou, jarmok je však obohatený netradičnými jedlami a ľudovoumeleckými výrobkami či výtvarno-umeleckými predmetmi. Práve tu sa „čapuje“ prvý jesenný burčiak a môžete tu nájsť aj umelecké šperky vysokej trhovej hodnoty či originálne dámske a pánske ošatenie.
Výstava Radvanský jarmok včera dnes a zajtra ponúka aj prezentáciu hracej bábkarskej skrinky, ktorú zhotovil syn známeho slovenského bábkara Miroslav Duša, jeden z najvýznamnejších bábkarskych scénografov a technológov na Slovensku. Na vernisáži v Radnici ho spustila jeho mama a manželka ďalšieho skvelého bábkara Antona Dušu Jana Pogorielovová Dušová.
Tohtoročný Radvanský jarmok sľubuje aj podujatie s názvom Pocta bábkarom, ktoré umelecky analyzuje vývoj slovenskho bábkoherectva a predstavuje mnohých slovenských umelcov, ktorí sa profesionálne živili práve tvorbou s marionetami.
Výstava Radvanský jarmok včera dnes a zajtra zachytáva okrem spomínanej hracej skrinky aj dobové fotografie rokov 1943 a 1957. Výstava v Radnici mesta Banská Bystrica potrvá do 18. septembra 2017.
Radvanský jarmok si vyžiada aj obmedzenia dopravy v meste, ktoré budú platiť v rozsahu ako po iné roky. Organizátori žiadajú motoristov, aby nejazdili po pamäti, sledovali prenosné dopravné značenie a riadili sa pokynmi príslušníkov polície.
Prvý historický Radvanský jarmok sa konal 8. septembra 1657. Jeho história sa však začala písať predsa len o niečo skôr, a to už v roku 1655, keď uhorský kráľ Leopold I. Habsburský udelil Radvani právo konania jarmoku na sviatok Narodenia Panny Márie.
Hoci banskobystrický Radvanský jarmok nepatrí k najstarším na Slovensku, stal sa naším národným symbolom. Od roku 2011 je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Minulý rok bol venovaný modrotlači, Škole remesiel – ÚĽUV, viachlasnému horehronskému spevu či gajdám.