V každom sprievodcovi opisujú námestie Djemaa el-Fna len v samých superlatívoch. Ale až na tomto mieste človek pochopí význam slova „neopísateľné“. Na to, čo tu uvidíte a zažijete, sa v žiadnom prípade nedá vopred pripraviť. Vitajte na najrušnejšom námestí na svete.
Námestie Djemaa el-Fna miestni nazývajú aj námestím mŕtvych, pretože v dávnej minulosti tu prebiehali verejné popravy. Toto námestie má však od mŕtveho veľmi ďaleko. Je to centrum či doslova srdce Marakeša, ktoré si žije svojím vlastným životom. Možno na prvý pohľad to celé vyzerá len ako dobre zinscenované divadlo pre turistov, ale opak je pravdou. Miestni si tu žijú svoj život, do ktorého si nedajú zasahovať.
Kam len oko dovidí, všade je množstvo ľudí a čulý ruch. Na kraji námestia stoja predavači s veľkými pultami, v ktorých majú ako vojakov do radov poukladané pomaranče. Priamo pred vašimi očami vám do pohára vytlačia čerstvú šťavu. A to len za tri dirhamy, čo je v prepočte asi 30 centov. Za pár dirhamov si tiež môžete kúpiť arašídy, mandle či ďatle.
Neďaleko stánku s pomarančmi sa vytvoril hlúčik ľudí. Pristupujeme bližšie, ale vzápätí radšej ustupujeme do úctivej vzdialenosti. Len pár metrov od našich nôh vykúka kobra uprene sledujúc flautu muža s turbanom sediaceho na dlažbe v tureckom sede. Teraz už aspoň vieme, keďže tóny týchto fláut sa ozývajú z viacerých miest, že to pre tých ustráchanejších znamená „pozor had“. Stačí však na chvíľku sa pristaviť a už k nám pristúpil muž s hadmi v ruke. Za pár drobných si vraj môžme s týmto „domácim miláčikom“ zapózovať pred fotoaparátom. Radšej odmietame.
Turisti vedľa nás dostávajú podobnú ponuku, tentokrát má však na pózovanie poslúžiť opička na vôdzke. So zapadajúcim slnkom ľudí na námestí pribúda a po zotmení sa zmení na veľkú reštauráciu pod holým nebom. Všade je množstvo stánkov so stúpajúcim dymom z pripravovaných jedál. Z tieňa vystupujú hltači ohňa i mečov, ženy veštia budúcnosť, starčekovia rozprávajú staré berberské povesti… Čulý život tu panuje do neskorých nočných hodín. Na druhý deň ráno prichádzajú prví ľudia a pripravujú svoje stánky, Predstavenie sa opakuje a predsa je každý deň svojské.
Marakeš – červená perla Maroka
Marakeš je najjužnejšie kráľovské mesto Maroka, stredisko miestnych Berberov, ktoré si vyslúžilo prezývku červená perla. Je to pre jeho červenkasté obranné hradby starého mesta, ktoré zrejme vystavili za berberskej dynastie Almoravidov v rokoch 1126 – 1127. V 16. storočí sa stal Marakeš významnou križovatkou karaván, ktoré mali namierené do čiernej Afriky a znovu sa stal sídlom kráľa, ktorý tu vybudoval legendárny kráľovský palác El Bádi. Dnes mesto žije hlavne z obchodu a cestovného ruchu.
Svojmu názvu Červená perla chce Marakeš zrejme zostať verný aj v súčasnosti, pretože jeho ulice hýria tými najsýtejšími farbami, ale i bizarnými situáciami. Mesto má skutočne neopakovateľnú atmosféru. Ulice v centre patria všetkým. Pomedzi autá sa prepletajú ľudia na mopedoch, ktoré sú obľúbeným dopravným prostriedkom miestnych. Nie je nezvyčajné vidieť na malej motorke celú rodinku, žena sa pridržiava šoféra a v plachtičke na chrbte má malé dieťa. Motorkárom sa zase pletú do cesty oslíky so svojimi preplnenými káričkami či kone s kočmi prevážajúce turistov. A, samozrejme, všadeprítomní chodci. Na prvý pohľad totálny zmätok. Ale napriek tomu sme sa nikdy nestali svedkami čo len najmenšieho konfliktu na ceste, nieto ešte nehody. Maročania sa evidentne vyznajú v chaose dokonale.
Prepletáme sa úzkymi uličkami mediny a poslušne kráčame za svojím sprievodcom, bez ktorého by sme boli v tomto labyrinte úplne stratení. Vyhýbame sa oslíkom s nákladmi a úchytkom sledujeme dianie okolo. Všade sú dokorán otvorené dvere do obchodíkov. V jedných zazrieme ženu tkať, pričom na chodníku už ponúka hotové šatky s pestrými motívmi, inde zase starček vyrezáva z dreva krásne sošky. Miestami sú uličky také úzke, že musíme kráčať po jednom. Zastavujeme pred vchodom jedného z domov a kráčame na poschodie.
Ocitáme sa v miestnosti plnej korenín, vo vzduchu cítiť vôňu orientálneho korenia. Kam len pozriete, všade na poličkách sú uložené dózy s rôznofarebným obsahom. Vo dverách nás privítal mladý muž v dlhom bielom plášti, ktorý od nás dostal hneď prezývku Herr Doctor. Dobrou angličtinou nám korenár najskôr spravil prednášku o liečiteľstve, prírodnej kozmetike i tajomstvách marockej kuchyne. Asistenka zahalená od hlavy po päty nám podáva dózy s korením, s ktorým sa vraj každý stane dobrý kuchár, aby sme privoňali. Muži sa potešili najmä štipľavým druhom a marocké špecifické korenie „harisa“ sa kupovalo vo veľkom.
Herr Doctor však mal odložené veci aj pre ženy. Všetky si môžu na sebe vyskúšať, ako vonia ambra, zmes v každom parféme. „Večer si týmto olejom pretriete kruhy pod očami a ráno sa zobudíte krásne,“ ukazuje jednu z malých fľaštičiek. Ďalšia fľaštička zabezpečí dobrý spánok, iná zaženie bolesť hlavy. Do prstov si zobral čiernu zmes, zakrútil do tkaniny a šúchal o dlaň. Potom priložil nádejnej zákazníčke handričku k nosu a povedal, aby arómu hlboko vdýchla. Žena začala okamžite slziť. „Prečistí vám to dýchacie cesty, uvoľní nos pri nádche a pozor, milé dámy, je to aj proti chrápaniu vašich pánov,“ smeje sa. Z obchodu vychádzame ako aromatický sprievod, každým pohybom rozvlníme inú vôňu. A za všetko môže zahalená asistentka Herra Doctora, ktorá nevynechala ani jedinú príležitosť, aby nám nejakú vzorku nevtrela do pokožky na rukách.
Skutočný Marakeš nájdete priamo v uliciach
Marakeš má veľa pamiatok, ktoré priťahujú pozornosť turistov. Je to napríklad palác Palais el-Bahia, ktorý v 19. storočí postavil veľkovezír Ba Ahmed pre obľúbenkyňu spomedzi svojich manželiek Bahiu, ktorá mu ako prvá porodila syna. Či nádhernými orientálnymi ornamentami zdobená medresa Ben Youssefa, v ktorej v prísnych podmienkach vychovávali chlapcov a učili ich korán. Alebo osemsto rokov starý minaret mešity Koutoubia, ktorý je dominantou mesta a vidieť ho z viacerých štvrtí. Pred rozpálenými ulicami a horúcim slnkom sa môžete skryť v príjemnom chládku nádhernej záhrady Jardin Majorelle, na ktorú ešte donedávna dohliadal jej vlastník Yves Saint Laurent. Ale skutočný Marakeš nájdete vonku, v uliciach a medzi ľuďmi.
Tí napriek podmienkam, v ktorých niektorí žijú, si vedia vychutnávať život. A vážiť si ho. Stres akoby nepoznali a slovné spojenie „nemám čas“ akoby nemali v slovníku. Je to zreteľné aj na ich stolovaní, keď sa večer zíde celá rodina a jedia a debatujú aj hodiny. Jedlo je obrad, pri ktorom sa robia obchody, dohadujú sobáše, slávia sviatky. Mali sme možnosť niekoľko takýchto večerov zažiť na vlastnej koži. Keď jedlo bolo zážitkom pre labužníkov, ale aj potešením pre oči. A tiež priestorom na spoznávanie kultúry týchto ľudí. Hudobníci hrali, brušné tanečnice tancovali.
Dokonca v reštaurácii „U Allího“ niekoľko kilometrov za mestom majú pre svojich hostí po večeri pod stanom pripravené prekvapenie. Na veľkom prírodnom javisku predstavia všetko „marocké“. Starodávne vojny, spev a tance jednotlivých kmeňov, či krásna brušná tanečnica vlniaca sa za tónov podmanivej hudby. A zrazu na nebi uvidíte lietajúci koberec. Večera sa predĺžila až do polnoci. Ale komu na tom záleží, keď v Marakeši ožívajú berberské rozprávky?
Cesta po marockých kráľovských mestách bola uskutočnená v spolupráci s cestovnou kanceláriou AZUR REIZEN Slovakia.