V roku 1780 začali v Paríži premiestňovať mŕtvoly z cintorínov do katakomb pod mestom. Vtedy ešte netušili, že o niekoľko desiatok rokov sa podzemné zhromaždisko rozkladajúcich sa tiel stane stane hipsterským dúpäťom.
V 18. storočí mala metropola Francúzska vážny problém – nemala kam ukladať nebožtíkov, cintoríny boli preplnené. Nepríjemnosť zašla až tak ďaleko, že predajcovia parfumov, ktorí mali svoje obchody v blízkosti miest večného odpočinku, nemohli kvôli hroznému zápachu nič predať – ich vône jednoducho nebolo cítiť.
Situácia vyvrcholila na jar roku 1780. Prívalový dážď podmyl múry cintorínov a tie sa zrútili. Na všeobecné zdesenie vyplavila divoká voda tisíce umrlcov do ulíc. Mestskí predstavitelia sa rozhodli konať. V roku 1786 začali mŕtve telá, niektoré staré aj 1200 rokov, postupne sťahovať do vápencových lomov pod mestom. (Z tohto vápenca sa postavili aj slávne budovy, napríklad chrám Notre Dame.)
Keď v roku 1789 vypukla Veľká francúzska revolúcia, telá obetí (medzi nimi napríklad aj jedna z najdôležitejších osobností revolúcie, politik, právnik a vodca jakobínov Maximilien de Robespierre) putovali už priamo do parížskych katakomb.
Keď sa v roku 1860 pochovávanie do obrovského hrobu pod Parížom skončilo, ležalo tam okolo 6 miliónov tiel.
Katakomby však neostali pietnym miestom. V 19. storočí pokračovala ťažba vápenca, neskôr využívali podzemné priestory na svoj biznis „farmári“, ktorí v nich pestovali huby. Počas druhej svetovej vojny sa v jednej časti tunelov ukryli francúzski partizáni a nemeckí vojaci si zasa na inom konci postavili bunker. Dnes sa katakomby považujú za „najväčšiu hrobku sveta“.
Chodby, v ktorých spočívajú telá, však punkeri 70. rokov pretransformovali na „umelecký priestor“. Mladí Parížania, ktorí uznávali anarchiu a nepozdávalo sa im nič konvenčné, našli v pivniciach starých domov tajné vchody do katakomb a tam si vytvorili vlastný svet hedonizmu ukrytý pred zrakmi autorít.
Dnes je veľa vchodov zapečatených. Od roku 1955 je vstup do katakomb nezákonný; výnimku tvorí len niekoľko chodieb, ktoré patria oficiálnemu múzeu Carnavalet. Nad vstupom sa vyníma nápis “Arrête, c’est ici l’empire de la mort!” (Stop, toto je ríša smrti!).
Ako to však už býva, zakázané ovocie chutí najviac a objavovanie tajomných chodieb je viac než vzrušujúce. Fanúšikovia katakomb, ktorí sa nazývajú „katafili“, si našli vlastné spôsoby, ako do nich vniknúť. Niektorí sa zapodievajú ich mapovaním a už preskúmali stovky kilometrov. Iní sem chodia tvoriť alebo kvôli zábave a divokým žúrom. Podzemie ponúka priestor na všetko – divoké večierky aj pokojné rozjímanie a tvorbu.
Podzemné orgie nie sú vždy najbezpečnejšie. V septembri 2016 utrpel istý 45-ročný muž v podzemí srdcový záchvat a umrel.
Parížska polícia má vyčlenené špeciálne oddelenie, ktoré sa snaží dostať ľudí z katakomb von. V podzemí už objavili tajné galérie, bar, salón, jedáleň ba aj malé kino. Sedadlá premietarne boli vytesané priamo do kameňa, a tak dvadsiatka divákov mohla pohodlne sledovať film v príjemnom chladnom prostredí.
V roku 2013 sa do katakomb vydali aj filmári a fotografi, ktorí tam nelegálne natáčali a fotili porno pre „špecifické cieľové publikum“.
Zdroj: Wikipedia.org; Omgfacts.com