Na Trenčianskom hrade vystavia kostru najstaršieho Trenčana

Aj napriek množstvu rokov, ktoré prešli od čias, keď naši predkovia dieťatko pochovali, je kostrička v prekvapujúco dobrom stave. Chýbajú iba spodné časti nôh, inak sa zachovala celá kostra telíčka, lebka, dokonca aj zuby. Iné pozostatky najstarších obyvateľov sa na mieste nálezu, teda v Čerešňovom sade v lesoparku Brezina, pri južnom opevnení Trenčianskeho hradu, nedochovali.

Archeológ Trenčianskeho múzea Peter Schreiber hovorí, že kostra je taká zachovaná preto, že ju vybrali tak, ako ju našli, v hlinenom bloku, a nesnažili sa hlinu odstrániť. Tento postup bol veľmi šetrný, v minulosti sa väčšinou hlina od kostí oddeľovala a tak sa zachovali iba ich úlomky.

Pozostatky dieťaťa objavili ešte v 50. rokoch minulého storočia, až teraz sa však začali historici o ne viac zaujímať a odhaľovať závoj minulosti, ktorý kostričku obklopuje. „Nález je datovaný do staršej bronzovej doby. Popri náleze tejto kostry sa našla ešte ďalšia,“ vysvetlil archeológ. Dve kostričky malých detí boli pochované pri sebe a Schreiber nevylučuje, že mohli byť súrodencami.

V sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch potom našli pri tomto mieste ešte ďalšie tri kostry. „Takže ide o praveké pohrebisko zo staršej bronzovej doby. Kostra je stará približne 3¤800 rokov. Týchto spomenutých päť hrobov zachytila archeologická sondáž, pri ktorej sa však odkrývala iba pomerne malá plocha,“ hovorí archeológ.

Predpokladá sa, že kostier bude v Čerešňovom sade viac. „Treba ešte zmieniť, že osídlenie zo staršej bronzovej doby sa našlo na hradnom vrchu, ktorý bol najstarším známym osídlením v tejto oblasti. Je veľmi pravdepodobné, že kým osídlenie bolo na hradnom vrchu, pohrebisko z tohto sídliska sa nachádzalo priamo v Čerešňovom sade,“ povedal archeológ.

Foto: Tatiana Michalková, Pravda

kostra, Trenčín Kostrička dieťaťa, najstaršieho nájdeného Trenčana, je stará takmer štyritisíc rokov.

Aké veľké skutočne toto pohrebisko bolo, však archeológovia odhadnúť nevedia, na to treba podrobnejší výskum. „Pre nás archeológov takýto nález znamená, že získame viac poznatkov z osídlenia zo staršej bronzovej doby v regióne Trenčína. Nálezov z tohto obdobia nie je až tak veľa, a hlavne pohrebísk. Je to skutočne veľmi, veľmi starý nález,“ dodal archeológ. Podľa neho ide o kostru dieťaťa v neznámom veku. Ten by mohol presnejšie určiť antropológ. Dieťatko pochovali na boku v skrčenej polohe.

„Leží na ľavom boku a pri hlave a pri nohách sa nachádzali ešte keramické nádobky. V hrobe teda boli aj milodary. Druhá kostra dieťaťa ležala na pravom boku, je uvádzaná ako kostra dievčatka. Mala pod hlavou bronzovú ihlicu. V starobronzových kultúrach sa to striktne rozlišovalo, dievčatá sa pochovávali ležiac na jednom boku, chlapci na druhom, ale v každej kultúre to bolo inak, aj čo sa týka orientácie na svetové strany,“ zhodnotil Schreiber. Prvá kostrička bola zrejme chlapčenská.

Prečo ľudí pochovávali v skrčenej polohe, je podľa archeológa otázkou, okolo ktorej sa vytvorili rôzne teórie. Podľa jednej z nich sa človek rodí z embrya a tak sa aj pochováva. Schreiber však s úsmevom vraví, že pokojne to mohlo byť aj preto, že ľudia sú od prírody takí, že sa im nechce kopať veľké jamy, tak si šetrili energiu.

„Je zaujímavé, ale bežné, že v oboch hroboch boli aj prílohy, nádobky a bronzová ihlica. Milodary skončili až v kresťanskom období, kde sa to vyslovene začalo zakazovať ako pohanský zvyk. Milodary sú teda výrazom staršej, pohanskej viery,“ uzavrel Schreiber a dodal, že je zázrak, že sa taká stará kostra dochovala.

Vedenie Trenčianskeho múzea chce, aby vzácny nález videli aj bežní návštevníci Trenčianskeho hradu. „Nález má prezentačný potenciál, ale musí mu predchádzať kvalitný výskum, aby sme vedeli prezentovať aj bližšie informácie o tejto kostre,“ zhodnotil Martin Pražienka z Trenčianske­ho múzea.