Odhaduje sa, že denne navštívi tento predajný kolos 250– až 400-tisíc ľudí, ktorí nakupujú alebo sa len tak kochajú v ponuke hýriacej farbami. Niečo si sem chodia zaobstarať aj miestni, ale dnes väčšina obchodov existuje len kvôli návštevníkom, ktorí sa prehŕňajú koženými bundami a topánkami, taškami, keramikou, sklom, lampami, šatami pre brušné tanečnice, obrázkami, medenými a tepanými mosadznými nádobami a hrncami, šatkami, obliečkami na vankúše, orientálnymi obrusmi, kobercami, zlatom, striebrom, korením, čajom, perleťou a striebrom vykladaným drevom, rezbárskymi výrobkami, šperkami, knihami, pohľadnicami…
Niet teda divu, že toto ľudské mravenisko je jednou zo svetovo najnavštevovanejších turistických pozoruhodnosti – v roku 2014 sa Veľký bazár dokonca umiestnil na čelo tohto rebríčka s 91 250 000 turistami. Riaditeľ komplexu tvrdí, že aj v roku 2011, keď oslavoval svoje 550. výročie, bol najviac navštevovanou turistickou pamiatkou.
To však stále nie sú všetky čísla, ktorými Veľký bazár ohuruje. Tržnica sa rozprestiera na ploche až 45 hektárov, pričom aktívne využíva plochu 36 hektárov. Zamestnáva asi 20-tisíc osôb. V komplexe sa nachádzajú dve mešity, štyri fontány, dvoje tureckých kúpeľov a niekoľko kaviarní a reštaurácií.
Prvé budovy, nazvané Bedestan, sa na mieste začali objavovať už medzi rokmi 1455 až 1461 z popudu osmanského sultána Mehmeda II. (Dobyvateľa). Svoje zlaté časy zažil komplex, ktorý sa nachádza vo vnútri opevneného Istanbulu, za vlády Süleymana I., tržnicu vtedy významne rozšírili a jej ponuka sa obohatila.
Tamojšie obchodíky s korením, keramikou, látkami, kobercami, kožou a šperkami sa stali mimoriadne vyhľadávanými.
Slnečné svetlo dovnútra vchádza cez obdĺžnikové okná umiestnené priamo pod strechou. Práve kvôli obmedzenému prístupu slnečných lúčov bola budova kedysi otvorená len niekoľko hodín do dňa a obchod sa zameriaval len na luxusné tovary. Tržnica slúžila tiež ako trezor.
Čo ľudia roky stavali, sa však príroda rozhodla niekoľkými šmahmi zmiesť, a tak sa po následkoch najnepríjemnejšieho zo zemetrasení (v roku 1894), ktoré oblasť postihli, museli poškodené budovy dlho sanovať. Rozsiahlu rekonštrukciu dokončili až o štyri roky neskôr, no trhovisko sa scvrklo a opäť sa muselo postupne rozrastať.
Trhový komplex dnes tvorí 12 hlavných budov s 22 vchodovými bránami. Jedena z ulíc spája námestie a mešitu sultána Bajazida II. s mešitou Nuruosmaniye sultána Osmana III. z roku 1755. V centre je vysoká klenutá hala Cevahir Bedesteni, kde sa kedysi predávali tie najcennejšie predmety a starožitnosti.
Vnútorná budova má štyri hlavné stredné brány, ktoré uzatvárajú hlavné ulice: Brána antikvariátov na severe, Brána predajcov čiapok na juhu, Brána klenotníkov na východe a Brána dámskeho oblečenia na západe.
V roku 2012 sa začala veľká rekonštrukcia priestorov, na pláne bola obnova osvetlenia i kúrenia a dobudovanie podporných stĺpov, ktoré niektorí obchodníci zbúrali, aby získali vo svojom obchode viac predajného miesta. Projekt mal konečne vyriešiť aj najväčší problém – nevyhovujúce toalety.
V súčasnosti sa Veľký bazár teší značnej obľube a svojou exotickou atmosférou úspešne konkuruje aj moderným istanbulským nákupným centrám. Tovar na trhovisku však nie je, práve vďaka jeho obľúbenosti, najlacnejší. Atmosféru orientu tak mnohí vymieňajú za výhodnejšie nákupy v uličkách okolo Veľkého bazára.
Jednotlivé ulice sa zameriavajú na predaj určitého druhu výrobkov, a tak kto hľadá šperky, namieri si to do „špecializovanej“ uličky a už len chodí od dverí k dverám.
Zdroj: Ibtimes.co.uk; Wikipedia.org; Turecko.org; Hedvabnastezka.cz; Wikipedia.org; Grandbazaaristanbul.org