Reportáž: Baklava z Nazaretu? A čo vlastne varila Mária Ježiškovi?

09.01.2018 07:00

Nazaret. V strede obrovského chrámu je dom. Rímskokatolícki kresťania si ho uchovávajú ako oko v hlave. Podľa nich sa archanjel Gabriel zjavil Panne Márii práve tam, aby jej zvestoval, že sa jej narodí Ježiš. Na inom mieste stojí grécky ortodoxný chrám zvestovania. Grécki ortodoxní veriaci sú si totiž istí, že archanjel Gabriel za Pannou Máriou prvýkrát prišiel, keď naberala vodu zo studne.

Bazilika zvestovania.
Bazilika zvestovania. Autor: Jana Čavojská

Tá je dnes v areáli chrámu a dodnes ju nazývajú Máriina studňa. V Nazarete však môžete nájsť ďalšie dva chrámy zvestovania a množstvo iných miest, spojených s biblickými udalosťami. Je plný svätých miest a dôležitých chrámov. Podľa Biblie tu anjel Panne Márii oznámil, že počne a porodí Božieho syna.

Tu žil tesár Jozef, ktorý si mal Máriu brať. Tu Ježiš vyrastal a vyučil sa remeslu. Nazaret je zároveň najväčšie arabské mesto v Izraeli. Prevažná väčšina obyvateľov Nazaretu sú moslimovia, 31 % arabských obyvateľov mesta sa hlási ku kresťanstvu. V pláne OSN na rozdelenie Palestíny z roku 1947 mal byť Nazaret začlenený do arabského štátu.

Arabské vojská ho v priebehu vojny o nezávislosť aj ovládali. Mesto však muselo kapitulovať po izraelskom útoku v júli 1948. Veliteľ izraelských jednotiek Ben Dunkelman dostal vtedy rozkaz vysídliť arabských obyvateľov Nazaretu. Neposlúchol ho. Arabi zostali a prišli sem aj moslimskí utečenci z iných dobytých miest a dedín. Preto teraz v pouličných stánkoch predávajú pútnikom kresťanské suveníry moslimskí trhovníci.

Ježišova dedina

Podľa archeologických výskumov tu žili ľudia už pred deväťtisíc rokmi. So samotným názvom Nazaret sa však historici v prameňoch nestretávajú. Mohla to byť osada s pár desiatkami obyvateľov alebo súčasť iného väčšieho mestského celku. Časť skeptikov tvrdí, že nikdy neexistovala. Podľa nich však neexistoval ani Ježiš.

Dom, v ktorom vraj žila Mária, v útrobách...
Dom, v ktorom vraj žila Mária, v útrobách baziliky zvestovania. Autor: Jana Čavojská

V roku 1996 prezident Univerzity Svätej zeme Stephen Pfann zbadal cestou z nazaretskej nemocnice zvláštny skalný útvar. Pri podrobnejšom skúmaní zistil, že by mohlo ísť o vínny pres, používaný tisícročia dozadu. Ďalšie archeologické výskumy odhalili celú skalu so žliabkami a nádržami.

Systém, aký na výrobu vína používali v Ježišových časoch. Hrozno jednoducho uložili do jednej nádrže, nohami z neho vytlačili šťavu, tá žliabkom stiekla do ďalšej nádrže a tam prirodzene skvasila. Okolo našli pozostatky terasovitých vinohradov, základov domov, strážnych veží, zavlažovacieho systému a kamenných nástrojov. Okolo vínneho presu teda žila celá osada. Súčasníci Ježiša Nazaretského.

Padlo rozhodnutie založiť neziskovú organizáciu a zrekonštruovať tieto miesta do podoby, akú mali pred dvetisíc rokmi. So všetkým, aj s technológiami používanými v tých časoch a ľuďmi, ktorí ich budú obsluhovať v dobových kostýmoch.

Dnes tento živý skanzen pod holým nebom riadi Fond Nazaret, ktorý spravuje aj nemocnicu, na pozemku ktorej boli zvyšky dediny objavené. Vedenie fondu o tejto inštitúcii hovorí, že „v Ježišovom mene lieči v Nazarete už viac ako stopäťdesiat rokov“. Vtedy totiž založili skromnú kliniku so štyrmi posteľami. Postupne sa rozrástla na veľkú nemocnicu.

Ako kedysi

Prichádzame na miesto vzdialené od centra Nazaretu asi pol kilometra. Kto čaká autentickú kulisu nedotknutej krajiny poľnohospodárov a pastierov, bude sklamaný. V Izraeli nie je pôdy nazvyš.

Ortodoxný chrám
		zvestovania v
		Nazarete.
Bazilika zvestovania zo
		60. rokov je obrovský
		a...
+9Dom, v
		ktorom vraj žila Mária, v
		útrobách...

Staroveká dedina Nazaret je vtlačená medzi rušné ulice a oplotenie nemocnice. Hlavne vonku to chce veľmi prižmurovať oči, aby ste dosiahli autentický pocit. A aby sa pred vami skutočne odohral príbeh Ježišových súčasníkov. Ale aspoň niečo.

„Návštevníkov čakajú vo Svätej zemi iba chladné kamene. Chceli sme im ukázať skutočný život v dobách Ježiša,“ hovoria zamestnanci múzea pod holým nebom, keď nás sprevádzajú areálom.

Preto pastier stráži stádo ovečiek v košiari a tesár opracúva drevo jednoduchými nástrojmi, aké tu dokázateľne používali pred dvetisíc rokmi. V jednej z kamenných budov je praveký lis na olivový olej. Jednoduché zariadenie z dreva a ťažkých kameňov.

Na okrúhlom kameni sú zvyšky tmavých šupiek z olív. Pretože tu olej lisovaním za studena, no s využitím starých technológií, naozaj vyrábajú – a aj jedia.

V areáli je aj pec na chlieb, v akej pekávala chlieb Mária, a staroveká kuchyňa. Návštevníci sa môžu objednať na jedlo, pozostávajúce z potravín, aké sa tu dorábali a jedli v časoch Ježiša. „Pri lisovaní oleja z olív možno využiť kamene rozličnej hmotnosti,“ vysvetľuje sprievodca Nicola Amer.

„Najkvalitnejší je prvý pres. To vieme aj v súčasnosti. Taký olivový olej bol najdrahší. Lacnejšie oleje, získané väčším tlakom zo zvyškov olív, využívali ľudia na varenie a svietenie.“

Čo varila Mária

Vstupujeme do dvora, okolo ktorého stoja domčeky z kameňa. Muž opracúva drevo, žena tká látku na jednoduchom stave. Všetko si môžeme prezrieť a ohmatať. Zistiť, ako to robili ľudia v Ježišových časoch. Muž sa volá Jozef a žena Hannah. Ktovie, či naozaj, alebo len v biblickom príbehu, súčasťou ktorého sme sa stali.

Hannah, Jozefova žena, ukazuje návštevníkom...
Hannah, Jozefova žena, ukazuje návštevníkom dediny Nazaret výrobu tkanín v 1. storočí. Autor: Jana Čavojská

Prezeráme si interiér domácností. Najkrajšie sú stoličky z tŕstia. Jednoduché hlinené nádoby majú tiež svoje čaro. Sú to presné repliky nádob objavených archeológmi a datovaných do Ježišovho obdobia.

„Veľa sme sa narobili, kým sme prišli na presný postup vypaľovania hliny,“ smeje sa sprievodca Nicola. Vstupujeme do miestnosti so štvorcovým pôdorysom. Synagóga. Zvitky tóry uchovávajú vo vysokých hlinených nádobách. Ako vyzerali synagógy v 1. storočí nášho letopočtu, sa tvorcovia Nazaret Village nedozvedeli odtiaľto, ale z archeologických výskumov v Masade a Gamle.

Ešte nás čaká výbeh kôz a oslíkov a staroveká kuchyňa s hlinenými pecami. Skupiny si tu môžu objednať aj teambuilding spojený s pečením chlebových placiek. Pre záujemcov o obed či večeru z 1. storočia majú na výber mäsové a vegetariánske pokrmy a aj špeciálne veľkonočné menu.

Asi jediné, čo tu nie je úplne dobové, je e–shop rôznych darčekových predmetov. A suvenírový obchod. Všetko možné z Izraela. Všetko za vysoké ceny.

Ružence od moslimov

Do ortodoxného chrámu vchádzajú ženy so zahalenou hlavou. Veriaci sa opakovane klaňajú ikonám a bozkávajú ich. Studňa, z ktorej tak ako ostatní dedinčania naberala vodu aj Mária, keď sa jej podľa veriacich gréckej ortodoxnej cirkvi zjavil archanjel Gabriel so zvestovaním, je v areáli tohto chrámu.

Pastier s ovečkami dotvárajú ilúziu dediny...
Pastier s ovečkami dotvárajú ilúziu dediny Nazaret. Autor: Jana Čavojská

Priamo v ňom je vyhĺbená akási jaskyňa, plná mincí, svätých obrázkov a lístočkov s prosbami. Vo výklenkoch v stenách sú fotografie ľudí s poďakovaním za ich uzdravenie.

Ako všetko v Izraeli okrem moderných sterilných múzeí, aj toto je miesto života. Nie nalinkovaných vyumelkovaných interiérov. Všetko je ozajstné. Používané, zašlé, okvapkané voskom, zmáčané slzami prosiacich a poznačené ich dotykmi.

Pár metrov ďalej je jednoduchá rúra. Vyteká z nej voda. Z prameňa, z ktorého ju čerpala aj Panna Mária, samozrejme. Ľudia si do nej máčajú ruky a tváre. Katolícki veriaci majú v Nazarete svoje vlastné miesto, kde sa podľa ich tradície zjavil archanjel Gabriel mladučkej Márii, aby jej zvestoval narodenie Ježiša.

Blúdime uličkami a snažíme sa baziliku zvestovania nájsť. Prší. Kamene, ktorými sú strmé úzke uličky vydláždené, sa šmýkajú. Nakoniec zistíme, že ideme zlým smerom. Ponáhľame sa naspäť. Moslimskí trhovníci práve otvárajú kaviarničky a vykladajú tovar do svojich stánkov.

Ružence, sväté obrázky, magnetky s Nazaretom, šatky, oblečenie. Sme na správnej ceste, objavil sa pri nás aj organizovaný zájazd katolíckych veriacich. S nimi dorazíme až k bazilike.

V Jozefovej dielni

Je obrovská. Vysvätili ju v roku 1968. Mala byť zrejme postavená v hypermodernom štýle na mieste byzantského kostola, ktorý prestavali križiaci. Na nádvorí aj vo vnútri sú obrazy Panny Márie, ktoré venovali rôzne národy sveta. Množstvo národov považuje Máriu za svoju ochrankyňu. Tieto diela sa predbiehajú v originalite, kráse a modernosti.

Turisti na nádvorí baziliky zvestovania.
Turisti na nádvorí baziliky zvestovania. Autor: Jana Čavojská

Panna Mária je beloška, černoška, indiánka aj aziatka, s atribútmi a v ľudových krojoch podľa miesta prosebníkov. Je tu Panna Mária za bývalé Československo a ďalšie za Česko a za Slovensko.

V útrobách obrovského chrámu je domček, v ktorom podľa Biblie navštívil archanjel Gabriel Máriu. Veriaci čakajú v rade, aby sa mohli priblížiť, na pár minút postáť pred kamennou stavbou, predniesť modlitbu, prosbu, urobiť si fotku či video na mobilný telefón.

Na hornom poschodí a v ďalších zákutiach baziliky prebiehajú omše v rôznych jazykoch. Hneď vedľa je ďalšie dôležité biblické mesto. Kostol svätého Jozefa. Stojí vraj na mieste, kde pred dvetisíc rokmi na sto percent bola stolárska dielňa manžela Panny Márie. V nej svätý Jozef učil remeslu Ježiša.

Pozostatky dielne – ak sú to skutočne ony – môžu veriaci zhliadnuť v krypte kostola. Množstvo ďalších miest, známych z Biblie, sa dá navštíviť v Nazarete. A kto má toho všetkého už dosť, skočí radšej na baklavu. Ponúkajú ju tu už celé generácie cukrárov. Moslimských, samozrejme.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Nazaret
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk