Len „súdruhovia občania“ bolo nahradené oslovením „milí občania“. Tradičné odstávka teplej vody je zdôvodňovaná stále rovnako, nutnosťou vykonať opravu a údržbu vodovodnej a kanalizačnej siete, píše agentúra AFP.
Prechádzajú ňou všetky štvrte ruského hlavného mesta od mája do augusta. Nikto z obyvateľov bohatej metropoly, ktoré sa stalo výkladnou skriňou ruskej ekonomiky, proti tomuto anachronizmu neprotestuje. Na vidieku sú ľudia zvyknutí na prerušenie dodávok tepla aj počas tuhej zimy.
Tí predvídavejší investovali do vlastných ohrievačov vody, aby neboli závislí na rozmaroch centrálneho systému rozvodu teplej vody zdedeného ešte z čias Sovietskeho zväzu.
Iní, tí flegmatičtější, pokračujú v tradícii ohrievania vody v hrncoch na sporáku, alebo si počas odstávky teplej vody, o ktorej vždy široko informuje tlač aj internet, naplánujú dovolenku.
„Rozhodli sme sa, že nebudeme kvôli trom týždňom investovať do bojlera. Ohrejeme si vodu v hrncoch, nie je to nič ťažké. Sme na odstávky teplej vody zvyknutí odjakživa,“ hovorí 57-ročná Taťjana Orlová.
Jej dcéra vyrieši situáciu tým, že pôjde k priateľke, kde majú odstávku vody plánovanú na iný termín. Ďalší sa zase idú okúpať do bazéna alebo kúpeľov; verejných kúpeľov spojených so saunou je v Moskve veľmi veľa.
Odstávka teplej vody je fenomén. V časoch Sovietskeho zväzu sa ľudia navzájom radi strašili historkami o úmrtiach, keď si niekto chcel zohriať vodu vo vani elektrickou špirálou, ktorú držal v ruke.
Sponzorom každoročného prerušovania dodávok teplej vody je ministerstvo zdravotníctva. Je potrebné, aby sa občania otužovali studenou sprchou a aby chodili častejšie na návštevu k príbuzným, ktorí ešte majú teplú vodu, znie jeden z vtipov, ktoré kolujú medzi ľuďmi.
Úrady zdôvodňujú potrebu každý rok odstavovať teplú vodu tým, že je potrebné opravovať potrubie opotrebované horúcou vodou.
„Centrálny rozvod teplej vody je tu od tridsiatych rokov. A stále funguje,“ vysvetľuje hovorca moskovskej energetickej spoločnosti Mirsa Alexander Popenskov. Tento systém pretrval v ruských mestách, napríklad aj v Petrohrade, ale aj v bývalých sovietskych republikách, napríklad v Kyjeve.
Podľa Popenskova súčasná kanalizácie v Moskve, ktorá pochádza zo 70. a 80. rokov, už dávno prekročila svoju životnosť, a to najmenej o desať rokov.
Radnica spustila rozsiahly program na obnovu tejto siete dlhej viac ako 10 000 kilometrov. Pre porovnanie je to vzdialenosť, ktorá delí Moskvu od Tokia, hovorí Popenskov, aby zdôraznil rozsiahlosť úlohy. Päťročný investičný program bude stáť 1,5 miliardy dolárov.