Podnietilo ich nedávne zapísanie týchto vtákov na zoznam stovky najinvazívnejších druhov. V holandských mestách pritom podľa odhadov ornitológov žije takmer 15 000 ladniakov, zatiaľ čo napríklad vo Francúzsku, ktoré je päťkrát väčšie ako Holandsko, ich je okolo 10 000.
Vďaka svojmu exotickému vzhľadu sa teší sympatiám tých, ktorí sa prechádzajú v parkoch. Ale mnoho Holanďanov si uvedomuje, ako tieto papagáje plienia hniezda brhlíkov, sov a netopierov, poškodzujú ovocné stromy a rušia ticho nedeľného rána svojím neustálym nepríjemným krikom.
„Kvôli pekelnému rámusu, ktorý vyludzujú, dokonca obyvatelia premýšľajú o presťahovaní,“ povedal agentúre AFP právnik Wilfred Reinhold. Proti týmto afroázijským papagájom bojuje spolu so združením, ktoré založil v roku 2006 s cieľom zamedziť prítomnosť invazívnych exotických druhov v Holandsku.
„Tie vtáky sú síce pekné, ale narobia mnoho škôd,“ vysvetľuje pred holandským parlamentom v Haagu a ukazuje na poškodené či zjedené púčiky jedlých gaštanov. Raz vraj museli diskusiu v parlamente prerušiť práve kvôli vreskotu papagájov, ktoré sa usídlili na okolitých stromoch, hovorí.
Obyvatelia luxusnej triedy v centre mesta, kde sú veľvyslanectvá a neďaleko aj kráľovský palác, sa nedávno sťažovali na exkrementy papagájov, ktorých je ulica plná. Podobne ako v Londýne či Paríži sa papagáj, známy aj pod menom alexander malý, v holandských mestách rozmnožuje už asi 50 rokov.
Európski vedci ho zaradili na zoznam stovky najinvazívnejších druhov, ktorý v decembri zverejnil časopis Biological Invasions. Zelený vták s červeným zobákom však ešte chýba na oficiálnom zozname Európskej únie, ktorý obsahuje 50 rastlín a exotických zvierat, ktoré sú škodlivé a ktorých populáciu musia všetky členské štáty kontrolovať.
V Amsterdame, kde hniezdia najväčšie kolónie papagájov, vydala radnica zákaz kŕmiť vtáky v niektorých štvrtiach. Porušenie zákazu znamená pokutu 70 eur.
„Je to jediný prostriedok, ako zabrániť ďalšiemu šíreniu papagájov, pretože potrebujú potravu, aby prežili zimu,“ vysvetľuje Reinhold.
Alergický milovník
V Leidene na západe krajiny sa môže najstaršia kolónia alexandrov malých v Holandsku spoliehať na Roelanta Jonkera. Na záhradu tohto biológa prilietajú denne vtáky, aby si tam pozobali slnečnicové semienka v kŕmidle.
Jonker, expert na papagáje, je síce alergický na ich perie, ale napriek tomu cestuje po svete, aby bojoval za niektoré vtáky, ktorým hrozí vyhynutie.
„Tvrdenie, že papagáje škodia iným druhom, je jednoducho falošné. Iste, sú silnejšie ako malí európski operencami, ale ich prítomnosť nemá žiadny ekologický dopad na rast populácie pôvodných vtákov,“ vyhlasuje.
Alexander malý je rozšírený v strednej a severovýchodnej Afrike, Afganistane, Pakistane, Indii, Nepále, na Srí Lanke a v strednej Barme. Do Európy sa dostal z Pakistanu pred niekoľkými desiatkami rokov.
Niektoré vtáky z tejto ázijskej krajiny doviezli v 60. rokoch, najmä do Veľkej Británie a Holandska, a bohatí súkromníci ich chovali vo voliérach.
Niektoré papagáje však ušli a rozmnožili sa v mestách, kde majú dosť potravy. Zrodila sa tak diaspóra, ktorá sa ďalej rozrastá.
Tento vývoj je len ďalšou mutáciou v prírode, ktorú treba prijať, myslí si Jonker, ktorému žiaria oči, keď sleduje papagája, ako si stavia hniezdo na neďalekom strome. „Tieto brezy tiež importovali Rimania. Dnes sú neoddeliteľnou súčasťou holandskej krajiny. V ďalšej generácii to bude presne tak s alexandrom malým. Zmena je v prírode bežná,“ zdôrazňuje.