Každý z minaretov bol umiestnený pri jednom z vchodov do stavby, ktorá je súčasťou svetového dedičstva UNESCO, jeden pri tzv. kráľovskom vchode, ktorý je turistami najviac navštevovaným, druhý pri južnom vchode do pamiatky.
Mauzóleum mal postaviť indický mogul Šáhdžahán na pamiatku svojej manželky perzského pôvodu Mumtázmahal. Podľa oficiálnych zdrojov UNESCO sa s výstavbou objektu z bieleho mramoru začalo v roku 1631 a práce sa skončili v roku 1648.
Na realizácii projektu pracovalo viac ako 20 000 remeselníkov z celej južnej, strednej a východnej Ázie.
Na architektonickom stvárnení sa mali podieľať i jeden Francúz a istý Benátčan. Zodpovedným architektom bol Usad Ahmad z Láhauru, starého hlavného mesta ríše mogulov.
Stavebný materiál pochádzal z celej Indie a Ázie, pričom do mramoru zasadili 28 rôznych druhov drahokamov a polodrahokamov.