Je prototypom hlavného oltára Kostola svätého Jakuba v Levoči, ktorý tiež vytvoril Majster Pavol. Katolícka cirkev si však jeho propagáciu na turistické účely neželá. A aj preto o oltári nevedia nielen mnohí návštevníci mesta, ale často ani samotní Banskobystričania.
„My tu máme oltár Majstra Pavla? A nerobíte si žarty ? Vôbec o tom netuším,“ reagoval 30-ročný Banskobystričan Jozef Bauer. Zďaleka nie je sám. Turistický sprievodca Branislav Stančík hovorí, že toto vzácne ranorogotické dielo, ktoré majster Pavol dokončil v roku 1509, je naozaj pomerne málo známe. „Je to na škodu, lebo ľudia – keby bola možnosť, by ho obdivovali určite v oveľa väčšej miere ako v súčasnosti,“ zamýšľa sa Stančík.
Foto: Števo Rimaj
Dekan banskobystrického dekanátu Jaroslav Pecha vysvetľuje, že ich postojom je poukázať na vzťah štátu k pamiatkam, na ktoré zvyčajne skoro vôbec nie je ochotný prispievať. Oltár podľa neho pred ľuďmi neukrývajú, v Kaplnke svätej Barbory si ho v čase, keď je kostol otvorený, môžu pozrieť. „Jeho fotenie je však zakázané,“ podčiarkol Pecha. Cirkev sa obáva aj jeho možného poškodenia či odcudzenia jeho častí.
Stančíka ako sprievodcu turistov takýto postoj mrzí. Oltár Majstra Pavla v ich meste považuje za niečo také výnimočné, čo by v prípade jeho propagácie ako turistického produktu priťahovalo množstvo zvedavcov. Podľa jeho informácií sa traduje, že vzácny oltár vyrobil Majster Pavol z Levoče na požiadanie krakovského a levočského mešťana Jána Thurza, ktorý sa koncom pätnásteho storočia usadil v Banskej Bystrici a kúpil či prenajal si miestne bane.
Foto: Števo Rimaj
Sprievodca turistov Stančík však upozorňuje, že Kostol Nanebovzatia Panny Márie má aj iné vzácne klenoty. Patrí k nim súsošie Krista na Olivovej hore, ktoré je umiestnené v zasklenej nike na južnej strane kostola a turisti ho na rozdiel od oltára Majstra Pavla môžu kedykoľvek vidieť i fotiť. Súsošie prežilo aj rozsiahly požiar chrámu z roku 1761. Nezachovalo sa na ňom žiadne meno či značka autora, no predpokladá sa, že autorom tohto diela, ktoré patrí k najvýznamnejším neskorogotickým pamiatkam na Slovensku, je Švajčiar Wit Stosz.
„Tento umelec postavil koncom 15. storočia najväčší gotický oltár na svete a zanechal geniálne diela aj v Norimbergu a vo Viedni. Predpokladá sa, že v Banskej Bystrici sa zastavil a asi rok pobudol na prelome 15. a 16. storočia a v tom období si obyvatelia výrobu tohto diela u neho objednali,“ hovorí Stančík. Dielo síce nie je podpísané, no súsošie má viacero znakov pripomínajúcich Stoszov štýl práce. „Patril k nim aj detail – plášť postavy skrútený v časti do tvaru ucha. A taký sa nachádza aj na tomto našom súsoší,“ dodal Stančík.
Ak sa však turista pohľadom na súsošie neuspokojí a k oltáru Majstra Pavla z Levoče v kostole v Banskej Bystrici sa nedostane, má ešte iné možnosti, kde sa jeho diela dajú vidieť. Na Slovensku je viacero kostolov a chrámov s oltármi či sochami, ktorých autorom je práve Majster Pavol. Najznámejším a vrcholným dielom Majstra Pavla z Levoče je národná kultúrna pamiatka – hlavný, 18,62 metra vysoký, oltár v Chráme svätého Jakuba v Levoči s výjavom poslednej večere a sochami Madony, svätého Jána a svätého Jakuba. Je tiež autorom oltára Narodenia, na ktorom sú zobrazení Madona, svätý Jozef, dvaja pastieri a traja anjeli, ako aj oltára svätého Mikuláša, oltárov štyroch Jánov, oltára svätej Anny, jazdeckej sochy svätého Juraja v bočnej kaplnke a Ukrižovaného zo skupiny Ukrižovanie. Všetky sa nachádzajú v Chráme svätého Jakuba.
Foto: Števo Rimaj
Diela Majstra Pavla ale možno vidieť aj v iných mestách a kútoch Slovenska. Najmä na Spiši. Výjav poslednej večere znázorňuje na hlavnom oltári svätého Juraja vo farskom kostole v Spišskej Sobote. V Hrabušiciach zdobí hlavný oltár kostola ďalšie z diel Majstra Pavla. Je aj autorom bočného oltára svätej Anny v tom istom chráme. Z dielne Majstra Pavla pochádza aj hlavný oltár svätej Margity v kostole v Mlynici. Pavol sa ako autor podpísal pod tvorbu Madon v Ľubici a v Slovenskej Vsi. K jeho najlepším dielam patrí aj skupina Kalvária v Spišskej Novej Vsi. Viaceré jeho diela, ktoré v minulosti bývali súčasťou kostolov a chrámov, sú dnes v múzeách. Vidieť ich možno v Bratislave, Prahe či Budapešti.
Tvorba tohto rezbárskeho génia sa viaže aj k iným regiónom Slovenska. V oblasti Šariša je meno Majstra Pavla spájané so Sabinovom, Sviniou, Chmiňanmi a Lipanmi, v Gemeri s Chyžným, v Liptove s Liptovským Mikulášom a obcami Liptovský Trnovec a Okoličné.
Kto bol Majster Pavol z Levoče?
Nevie sa, kde sa narodil ani odkiaľ prišiel. Známe je len to, že po roku 1500 sa usadil v Levoči. Mohol byť tak levočský rodák, ako sa aj narodiť na území súčasného Talianska, Nemecka či Rakúska. Jeho priezvisko je neznáme. Predpokladá sa, že svoju kariéru začal v Krakove. Isté je však to, že Majster Pavol bol neskorogotický rezbár a sochár a je tvorcom najvyššieho dreveného oltára na svete. Meria 18,62 metra a vidieť ho možno v levočskom Chráme svätého Jakuba.
Po tom, čo sa usadil v Levoči, otvoril si tam rezbársku a pravdepodobne aj maliarsku dielňu. Jeho diela sa nachádzajú v Šariši, no aj v Liptove či Gemeri. Ich spoločným znakom je nielen kvalita, ale aj zachovaný rozsah. V Levoči prežil najmenej tridsať rokov svojho života, istý čas však pracoval a pôsobil aj v Sabinove a Banskej Bystrici. V Levoči sa rozhodol zostať pravdepodobne preto, že v tom čase tam bola významná rezbárska dielňa vedená majstrom Vavrincom. Najskôr v nej pracoval ako tovariš, neskôr ju viedol.
Majster Pavol sa oženil s dcérou majstra Vavrinca a mal s ňou tri deti: Lukáša, Margitu a Dorotu. V Levoči si postupne získal vysoké spoločenské postavenie a bol aj členom levočskej mestskej rady. Jeho dielňa v tomto mesta bola v prevádzke do roku 1925. Zomrel pravdepodobne okolo roku 1540 v Levoči.
Najznámejšie diela levočského umelca
//Najznámejším a vrcholným dielom Majstra Pavla z Levoče je národná kultúrna pamiatka – hlavný 18,62 metra vysoký oltár v Chráme svätého Jakuba v Levoči s výjavom poslednej večere a sochami Madony, svätého Jána a svätého Jakuba. Je tiež autorom oltára Narodenia, na ktorom sú zobrazení Madona, svätý Jozef, dvaja pastieri a traja anjeli, oltár svätého Mikuláša, oltáre štyroch Jánov, oltár svätej Anny, jazdeckej sochy svätého Juraja v bočnej kaplnke a Ukrižovaného zo skupiny Ukrižovanie. Všetky sa nachádzajú v Chráme svätého Jakuba.
Diela Majstra Pavla možno vidieť aj v iných mestách a kútoch Slovenska, najmä na Spiši. Výjav poslednej večere znázorňuje na hlavnom oltári svätého Juraja vo farskom kostole v Spišskej Sobote. V Hrabušiciach zdobí hlavný oltár kostola ďalšie z diel Majstra Pavla. Je aj autorom bočného oltára svätej Anny v tom istom chráme. Z dielne Majstra Pavla pochádza aj hlavný oltár svätej Margity v kostole v Mlynici. Pavol sa ako autor podpísal pod sochy Madon v Ľubici a v Slovenskej Vsi. K jeho najlepším dielam patrí aj skupina Kalvária v Spišskej Novej Vsi. Viaceré jeho diela, ktoré v minulosti bývali súčasťou kostolov a chrámov, sú dnes v múzeách. Vidieť ich možno v Bratislave, Prahe či Budapešti.
Tvorba tohto rezbárskeho génia sa viaže aj k iným regiónom Slovenska. V oblasti Šariša je meno Majstra Pavla spájané so Sabinovom, Sviniou, s Chmiňanmi a Lipanmi, v Gemeri s Chyžným, v Liptove s Liptovským Mikulášom a obcami Liptovský Trnovec a Okoličné. Nezmazateľnú stopu zanechal aj v Banskej Bystrici v podobe oltára svätej Barbory s Madonou a dieťaťom v Kaplnke svätej Barbory v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici.//
