Pred viac ako 30 rokmi slúžila dlhá budova, z ktorej vychádzajú tieto zvuky, ako dezinfekčná stanica pre zamestnancov jadrovej elektrárne. Dnes sa z nej stala nemocnica pre psích tulákov.
Tými sa len tak hemží bezpečnostná zóna obklopujúca elektráreň v okruhu 30 kilometrov, ktorá je takmer neobývaná od drámy z roku 1986.
Tragédia a jej následky
Americká nadácia Clean Cultures Fund (CCF) začala projekt adopcie týchto zvierat. Jej zakladateľ Lucas Hixson prišiel prvýkrát do Černobyľu v roku 2013 ako expert na radiáciu. Prekvapil ho počet psov v zóne a nakoniec si vlani jedného z nich adoptoval.
Jeho miláčik sa volá ukrajinsky Dva. To znamená, že je to druhý černobyľský pes, ktorého adoptovali.
Dobrovoľníci z CCF dúfajú, že v nadchádzajúcich dvoch rokoch čaká podobný príjemný osud ďalších 200 psov.
Reaktor číslo štyri sovietskej jadrovej elektrárne v Černobyle, ležiacej asi sto kilometrov severne od Kyjeva, explodoval v apríli 1986.
Podľa niektorých odhadov zasiahol až tri štvrtiny Európy, ale predovšetkým Ukrajinu, Rusko a Bielorusko, vtedy sovietske republiky.
Úrady museli evakuovať státisíce ľudí z okruhu 30 kilometrov okolo elektrárne. Doteraz je tu zakázané trvalo sa zdržiavať.
Formulár aj osobný pohovor
Tento zákaz však podľa odhadov CCF porušuje tisícka psov. Sú to potomkovia domácich zvierat, ktoré tu zanechali ich majitelia, keď po havárii z oblasti utekali.
Psy tu žijú po boku niekoľkých tisícov robotníkov poverených údržbou elektrárne zatvorenej v roku 2000 a rôznymi prácami v bezpečnostnej zóne.
„Jednou z prvých vecí, ktoré si všimnete, keď sa priblížite k elektrárni, sú nepochybne psy. Psy nevedia čítať panely s varovaním pred radiáciou. Idú si, kam chcú,“ hovorí Hixson.
Jednému z nich sa tento rok dokonca podarilo vyšplhať na vrchol oceľového plášťa prikrývajúceho zvyšky havarovaného reaktora, niekoľko sto metrov vysoko. Traja robotníci vtedy museli vyliezť hore, aby nešťastníka zachránili.
Nadácia CCF hľadala americké rodiny, ktoré by si adoptovali 200 psov do jedného roku veku. Po krátkom čase dostala asi 300 odpovedí.
Uchádzači o adopciu psa musia vyplniť na internete formulár a potom prejsť radom rozhovorov. Nakoniec ich doma navštívi zástupca CCF.
Pokiaľ ide o dospelých psov, pre ktoré by presťahovanie bolo stresujúce, chce ich CCF sterilizovať a starať sa o ne počas nadchádzajúcich dvoch rokov.
Chlpy preč a je fit
Tucet šteniat je dnes internovaných v černobyľskej nemocnici, kde prechádzajú zdravotnými testami a kde sa zisťuje, ako boli ožiarené.
Ak je ožiarenie príliš veľké – čo sa však zatiaľ u šteniat nikdy nestalo – tak sa zviera dôkladne umyje špeciálnymi dezinfekčnými prostriedkami a odchlpí.
„Keď pes prejde touto procedúrou, je čistý ako každý iný,“ uisťuje Hixson.
Psy potom prevezú do útulku v meste Slavutyč asi 50 kilometrov od elektrárne, kde sa o ne štyri až šesť týždňov starajú, kým odletia do Spojených štátov.
Psy okrem radiácie, ktorej dopad sa dá ťažko odhadnúť, trpia tuhými zimami, chorobami a stretávajú sa s vlkmi žijúcimi v bezpečnostnej zóne, ktorá sa stala obrovskou biologickou rezerváciou.
Napriek rádioaktivite v zóne nevyzerajú černobyľskí psi vôbec ako nejaké deformované stvorenia, ako by sme si mohli predstavovať. „Sú to tie najzdravšie a najinteligentnejšie psy, s akými som sa kedy stretol,“ smeje sa Lucas Hixson.