Milujete rozprávky aj chmeľovú polievku? Poďte s Hurvínkom na pivo do Plzne

V meste so sedemstoročnou tradíciou, ktoré je len hodinku cesty od Prahy, možno obdivovať aj gotickú Katedrálu sv. Bartolomeja s najvyššou kostolnou vežou v Čechách (102,26 m) či tretiu najväčšiu synagógu v Európe.

Milovníci architektúry si tu prídu na svoje, pretože zrekonštruovaná je nielen Veľká synagóga z roku 1893, ale aj Stará synagóga. Plzenská radnica na rozkošnom Námestí republiky, kde je jeden dom krajší ako druhý, je klenotom renesancie.

Budovu Divadla J. K. Tyla zasa postavili v novorenesančnom štýle. Nájdete tu úžasný funkcionalistický kostol aj domy, ktoré majú na fasádach maľby od Mikoláša Aleša.

Hádam najväčším skvostom sú však unikátne zrekonštruované interiéry, ktoré v Plzni pre bohaté židovské rodiny v 30. rokoch minulého storočia navrhol svetovo uznávaný architekt Adolf Loos.

Foto: Katarína Sedláková, Pravda

Plzeň Moderná fontána od Ondřeja Císlera na Námestí republiky znázorňuje ťavu z plzenského mestského znaku.

Ako žartovne podotkol jeden z návštevníkov, loosov je v Plzni viac ako vo Švédsku – a mal pravdu. Verejnosti prístupné sú štyri interiéry, každý z nich je iný a všetky stoja za návštevu.

Hlavne ak vás sprevádza taká erudovaná a príjemná sprievodkyňa, ako bola naša Jitka Bílková – nielenže ovláda príbehy obyvateľov bytov, ale ochotne poradí aj kníhkupectvo, kde o Loosovi nájdete ďalšie publikácie.

Od Spejbla po Švejka

V Plzenskom kraji je veľmi silná aj bábkarská tradícia – tá sa v roku 2016 dostala aj na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO – a stále tu žije odkaz významných českých bábkarov a bábkohercov. Koná sa tu festival Skupova Plzeň.

Slovákom možno meno Josef Skupa najskôr veľa nepovie, no stačí dodať, že práve on vytvoril dvojicu Spejbl a Hurvínek a už sme doma.

Foto: Katarína Sedláková, Pravda

Plzeň Spejbl a Hurvínek majú sochu v centre mesta.

V Plzni sa s týmito obľúbenými bábkami stretnete na každom kroku – v parku kúsok od slávneho miestneho hotela Continental majú svoju sochu a v Múzeu loutek, čiže bábok, ich uvidíte hneď v niekoľkých podobách.

Múzeum nie je príliš veľké, no plné najrôznejších bábok – od tých najmenších cez maňušky a marionety až po kúsky v nadživotnej veľkosti. Ich čaru podľahnú nielen deti, ale aj dospelí – ako sme sa presvedčili na vlastné oči. Hlavne, keď je vaším sprievodcom bývalý riaditeľ tohto múzea Jiří Koptík, ktorý ku každej postavičke pozná osobitnú historku.

Keď návštevníkom začne pred očami salutovať drevený Švejk aj s feldkurátom Katzom, všetci sa rozžiaria. Po nich na scénu napochoduje aj postavička vzpierača s mohutnou činkou, kedysi vraj mimoriadne obľúbená. Lenže my sa musíme ponáhľať, máme dohodnutú prehliadku pivovaru. A pivo, to veru v Plzni berú vážne.

Kto vlezie do suda

Stretnite sa s legendou, lákajú letáčiky na prehliadku Prazdroja, najväčšieho pivovaru v Čechách. Najskôr nás vydesia informáciou, že prehliadka bude trvať dve hodiny – jeden z našej skupiny navrhuje skrátiť ju na polovicu, predpokladajúc, že o to dlhšia bude záverečná ochutnávka.

Plzeň

Fotogaléria 13 fotiek

+10

Rázna sprievodkyňa s tým nemá problém a hneď sa pochváli, že dobre ovláda slovenčinu. Ktosi sa skúšobne spýta, či vie, čo je korytnačka – a staršia pani nezaváha: jasné, tou sme cestovali do Tatranskej Lomnice. Rozľahne sa smiech: nie, vy myslíte zubačku.

Ale potom sa úlohy vymenia a dozvedáme sa, že prvé pivá sa v Plzni začali variť hneď po založení mesta v roku 1295. Český kráľ vtedy udelil plzenským meštianskym domom „právo várečné“. Toto privilégium dovoľovalo jeho držiteľovi predávať pivo v jeho vlastnom dome.

Vrchne kvasené pivá však mali veľmi premenlivú kvalitu a v roku 1838 bolo údajne na plzenské námestie vyliatych 36 sudov piva, ktoré vraj nebolo vhodné na pitie či bolo dokonca zdraviu škodlivé. A tak ľuďom napadlo, že založia nový pivovar a povolajú doň „sládka“ (pivovarníka), ktorý uvarí pivo lahodnej chuti.

V roku 1842 teda do Plzne dorazil Josef Groll z Bavorska, ktorému sa prvá várka piva tak podarila, až ho to samého prekvapilo. Položil tým základy spodne kvaseného plzenského ležiaka, ktorý sa stal prototypom nového druhu piva napodobovaného po celom svete. Dnes ho pod názvom Pilsner Urquell pozná celý svet.

Foto: Katarína Sedláková, Pravda

Plzeň Do pivovaru Plzenský Prazdroj ročne zavíta vyše pol milióna návštevníkov.

V Plzenskom Prazdroji návštevníkov vezmú tam, kde sa pivo stáča, ukážu im moderné aj historické varne, no všetci sa vždy najviac tešia, ako ochutnajú nefiltrované pivo čapované priamo z dubových ležiakových sudov.

Sudy majú objem 5 000 litrov, no keď ich bolo treba vyčistiť, niekto sa do nich musel prepchať cez uzučký otvor. V pivnici pivovaru si to možno vyskúšať. Štíhla dievčina z našej skupiny to zvládne ako nič.

Ale už musíme ísť, čaká nás večera v Beer factory, pripomína pivný znalec Jirka Koptík. Deň predtým nám v krčme Na Parkáně, ktorá sa prebojovala aj do stovky najbáječnejších miest Česka, ukázali, že pivo možno čapovať na niekoľko spôsobov. Ale „šnyt“, „mlíko“ či „čochtana“ musí každý ochutnať sám.

V Plzni je množstvo krčiem, kde sa cudzinec môže pivne vzdelávať. Nezabúdajme, že práve v krčmách sa často tvorili české dejiny. Plzenčania radi odcitujú klasika: „Stačilo, aby v hospode spadol strop a elita českého národa by razom zmizla z povrchu zemského.“ Nuž aj pivo je české kultúrne dedičstvo.