Esterháza – maďarské Versailles

, 08.08.2018 07:00
Esterháza, zámok
Esterháza – maďarské Versailles Autor: ,

Cisárovná Mária Terézia vraj hovorievala, že keď si chce vypočuť dobrú operu, navštívi Esterházu. Práve tam - na zámku kniežat Esterházyovcov vo Fertőde totiž pôsobil v druhej polovici 18. storočia ako dvorný kapelník Joseph Haydn.

Navštíviť zámok vo Fertőde je dobrý nápad aj dnes – a to ani nemusíte byť milovníkmi opery. Na svoje si prídu aj milovníci ruží či sladkých rezov Esterházy.

Autom trvá cesta z Bratislavy do Fertődu v regióne Zadunajsko len hodinu a štvrť. Fertőd leží 20 km juhovýchodne od nádherného stredovekého mestečka Šoproň a má čosi vyše tritisíc obyvateľov.

Práve tu si po roku 1760 začalo knieža Mikuláš Esterházy budovať z rodinného loveckého zámočku "maďarské Versailles”, najhonosnejší barokovo-rokokový zámok v celej krajine. Jeden rodový zámok už Esterházyovci mali – v neďalekom rakúskom Eisenstadte.

Zámok v močarinách

Nový zámok postavili neďaleko južného brehu Neziderského jazera – na močaristej pôde, čo sa v tých časoch považovalo za hazard so zdravím. Nuž, bohaté kniežatá však majú právo na excentrické nápady a ako hovoria historici, možno bolo postavenie takého rozsiahleho zámku – mal 126 komnát! – víťazstvom ducha nad hmotou.

Esterháza – pohľad na nádvorie s fontánou.
Esterháza – pohľad na nádvorie s fontánou. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Palác stál knieža Esterházyho astronomickú sumu 13 miliónov rakúsko-uhorských guldenov a dodnes ho prirovnávajú k Versailles, ktoré Mikuláš Esterházy navštívil v roku 1764. Iní tvrdia, že zámok viac pripomína viedenský Schönbrunn.

Každopádne si to Esterházyovci, uhorskí aristokrati oddaní Rakúsku, mohli dovoliť. Ich rod v 17. a 18. storočí získal veľké bohatstvo a osvojil si honosný barokový životný štýl. Mali vyberaný umelecký vkus, takže nečudo, že ako svojho dvorného kapelníka zamestnali práve Haydna.

Lepšie ako na cisárskom dvore

Rakúsky skladateľ, dirigent, operný impresário, učiteľ hudby a spevu bol najskôr druhým dirigentom na zámku v Eisenstadte, ktorý sa vtedy volal Kismárton.

Esterháza – slávnostná sieň.
Esterháza – slávnostná sieň. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Haydnov ročný plat bol 400 forintov, plus rôzne naturálie a strava. Zato Haydn musel denne skúšať s orchestrom a so spevákmi, dirigovať koncerty a predstavenia, písať skladby, viesť knižnicu, sklad nástrojov a personálne budovať orchester.

Keď zomrel jeho pôvodný zamestnávateľ, knieža Pavol Anton Esterházy, dedičstvo pripadlo jeho mladšiemu bratovi Mikulášovi. Ten mal ešte väčšiu vášeň pre hudbu ako jeho starší brat a tiež veľkolepé plány o rozkvete kniežacieho dvora.

Aj preto získal prezývku Prachtliebende – Milovník prepychu. Mikuláš Esterházy Haydnovi zvýšil plat o 200 forintov a za skladby pre jeho obľúbený barytón a za úspešné opery mu dával mimoriadne opery v zlatých dukátoch.

Keď v roku 1766 dokončili stavbu zámku vo Fertőde, museli ísť hudobníci za svojím kniežaťom. Haydn sa stal prvým dirigentom orchestra a ľahko získal tých najlepších hudobníkov, pretože u Esterházyho boli platení lepšie ako na cisárskom dvore.

Freska s názvom Sláva Apolla od J. I. Milldorfera.
Freska s názvom Sláva Apolla od J. I. Milldorfera. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Vo Fertőde sa každý týždeň hrali dve až tri opery a dva koncerty. Na zámok chodili aj významné aristokratické návštevy a na také príležitosti Haydn skladal svoje opery. Napríklad keď Mikuláša Esterházyho vo Fertőde navštívila Mária Terézia, musel Haydn napísať operu pre bábkové divadlo Philemon a Baucis a komickú operu L'infedelta delusa. Operné predstavenia sa stali najdôležitejšími hudobnými udalosťami na kniežacom dvore.

Podľa dramaturga Petra Kováča Esterházyho opera vo Fertőde zamestnávala 25 spevákov, 20 profesionálnych hudobníkov a množstvo personálu. Vraj okrem veľkých operných domov, s ktorými sa predsa len nedalo súťažiť, sa s úrovňou opery vo Fertőde mohla porovnávať azda iba londýnska Covent Garden.

Do Mikulášovej smrti tu odznelo vyše sto opier. Lenže keď Mikuláš zomrel, zanechal po sebe značné dlhy a jeho syn operný súbor aj orchester rozpustil, ponechal si len pár hudobníkov – samozrejme, medzi nimi aj Haydna. Na zámku sa dodnes konajú kvalitné koncerty a Haydnov festival.

Osemtisíc ruží v parku

Zo 126 komnát nádherného zámku síce možno navštíviť len šesť, no prehliadka stojí za to. Zahŕňa návštevu krásnej saly terreny, kde kedysi striekali fontánky, koncertnej sály či kaplnky. Oduševnená mladá sprievodkyňa o všetkom rozpráva do detailov – napríklad, ako sa v mnohých miestnostiach nezachovali pôvodné parkety, pretože ich kedysi spálili Rusi – podobne ako vzácne olejomaľby na dreve.

Esterháza – maďarské Versailles.
Esterháza – maďarské Versailles. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Mnohé miestnosti s freskami sa však reštaurujú a sprievodkyňa nás nabáda, aby sme prišli na ďalšiu prehliadku v roku 2020, keď by práce mali byť hotové. Zatiaľ nám aspoň ukáže zbierku historických hodín a nábytku.

Pocit prepychu umocňuje nádherný anglický park a tiež rozárium – kedysi v ňom pestovali 20-tisíc druhov ruží, dnes už „len“ osemtisíc. Ružový sad je dlhý 220 metrov a v strede je pavilón v čínskom slohu. Keď v horúcom letnom dni vypukne búrka, prečkáme ju v kaviarni oproti zámku. Kým dojeme orieškový rez Esterházy, už zasa svieti slnko.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Maďarsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk